Diktáty

DIKTÁT

V prítmí štýlovej krčmičky rozmýšľal o tom, čo videl. Z kávy sa šírila príjemná vôňa. Para stúpala kamsi dohora, kde sa pod lampou rozplynula. Niekedy chceme byť lepšími ako sme, uvažoval Katkin priateľ, a odpil si. Popálil si jazyk, ale ani si to neuvedomil. Hlavou mu neodbytne krúžila myšlienka, ktorá ho znepokojovala. Prečo to len neurobil? Prečo jej nepomohol, keď pomoc potrebovala? Zrazu si uvedomil, že sa nedokáže sústrediť. S nevôľou sa obzrel navôkol. Z ôsmich chlapov siedmi mu pripadali opití. Posledný bol napoly triezvy, napoly opitý.

Zdravie závisí od imunity organizmu. Je to odolnosť človeka  voči nákazám a jeho schopnosti včas zneškodniť nákazu. Od narodenia sme v neustálom kontakte s inými ľuďmi a medzi nimi sú i takí,  ktorí sú chorí. A pretože zdravie je veľmi krehké a ľahko zraniteľné, musíme byť opatrní. Ak si ho chceme udržať, mali by sme sa vhodne stravovať, mať dostatok telesného pohybu, výdatne spať a vyhýbať sa napätiu, zhonu, stresom. Stále platí, že je lepšie sa preventívne chrániť, ako sa následne liečiť. Na ľudský organizmus dennodenne vplýva obrovské množstvo faktorov, ktoré ho ovplyvňujú. Či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. Také negatívne faktory sú: tabakizmus, alkohol, znečistené ovzdušie, rôzne alergény. Číhajú na ľudský organizmus a snažia sa ho napadnúť z každej strany. Stačí  zmeniť svoje postoje a životný štýl. Musíme sa sami zamyslieť, čo je pre nás lepšie a  podľa toho aj konať. Keby sa takto zamyslel každý človek, isto by sme nevideli smutných a chorých, ale zdravých a šťastných ľudí.

Na babkinej sukni je už veľa záplat. Nepríjemný silný dážď narobil ľuďom veľké starosti. Bratových kamarátov sme ponúkli makovými buchtami a kozím mliekom. Mládenci prišli domov veselí a rozjarení. Evina tvár žiarila veselým úsmevom. S obdivom pozorovali plynulý motýlí let. Bol biely ako krieda.

S päťdesiatimi eurami sa vybral do mesta. Pozval svojich ôsmich priateľov na oslavu svojich dvadsiatych prvých narodenín. Gól dostali už v prvých minútach zápasu, avšak gól dali až v posledných ôsmich minútach. Jedni vraveli, že bude dobre, druhí, že nie.

 K siedmym narodeninám dostal bicykel.

Za oných čias sa žilo ťažko. S mojimi rodičmi sme vstávali už za úsvitu a všetci spolu 

i s naším jediným koníkom sme sa vybrali na pole. Kráčali sme po všelijakých hrboľatých cestách-necestách. Potom sme pracovali až do obeda. Po skromnom obede som si trocha pospal, ostatní išli sami bezo mňa až pod samý kopec k prameňu občerstviť sa vodou. Keď slnko trochu oslablo, znova sme sa pustili do práce. K večeru všetkých zmáhala únava. Takíto unavení sme sa za súmraku vracali domov.

V júli sa opäť pokazilo počasie. Poprchával chladný sychravý dážď, akoby sa schyľovalo

k jeseni. Z úkrytu pod stromom bolo vidieť, ako úchytkom zasvitlo slnko. Ožiarilo na chvíľu práve sa rozvíjajúce zlatožlté kvety. Onedlho navôkol osirelo a zívalo prázdnotou. Ani neďaleká húšťava sa už neozývala hlasmi vtáčích hrdielok. Ťažkých mrakov pribúdalo. Viseli nad nimi ako hrozba. Poberieme sa aj my do teplej izbičky so sipiacim samovarom 

a zahrejeme sa horúcim čajom.