Moderna a avantgarda

Literárna moderna

-pod pojmom moderna rozumieme nové, moderné, netradičné smery v umení na rozhraní 19. storočia.
-najvýznamnejšie z nich boli symbolizmus, dekadencia a impresionizmus
-ich vznik podnietila kríza kapitalizmu, čo vyvolalo v umelcoch totálne sklamanie z vtedajšej doby a túžbu umelcov vniesť do umenia niečo nové
-všetky smery zjednocuje dôraz na vnútro, čiže na autorský subjekt
-literatúra je posunutá do nových polôh, ktorými sú subjektívnosť, fantázia, zmyslovosť, imaginácia.
-niektorými zložkami súvisia tieto smery s romantizmom (napr. fantázia)

Symbolizmus – vznik: Francúzsko,
-neopisuje priamo, ale používa rozličné obrazy, symboly
-symbol môže znamenať smútok, samotu, slobodu... (depresívne pocity u básnikov prevládali)
-vytvoril voľný verš. Básnici kládli veľký dôraz na hudobnosť, eufonickosť verša
-Charles Baudelaire - Kvety zla  a  Jean Arthur Rimbaud - Iluminácie.

Impresionizmus – vznik: Francúzsko
-charakterizuje bezprostrednosť, spontánnosť, citovosť, sugestívnosť
- jazyk je lyrický a bohatý na básnické prostriedky, dôraz na zmyslové vnemy (hudobnosť, melodickosť...)
- P. Verlaine: Básnické umenie

Ch. Baudelaire: Človek a more

Dekadencia - vznik: Francúzsko, 19 st.
- s  provokatívnou obľubou siaha k tabuizovaným témam – erotika, morbidita, poetizácia zla a násilia, neúctivý vzťah k Bohu, oslava Satana a kultu smrti
Ch. Baudelaire: Kvety zla

Parnaizmus – vznik: Francúzsko, koniec 19. st.
-snaženie o dokonalú krásu lit. diela, bez spätosti básne so spoločenskou realitou (poslaním nie je zobraziť reálny svet a jeho problémy)
-ideál krásy – antická literatúra

Dekadencia: Vzniká v 80 rokoch 19. storočia. Objavuje sa hlavne v poézií a znamená opustenie tradícií. Predstaviteľ Charles Baudelaire. Začiatkom 20. storočia dekadencia znamená presadzovanie myšlienky, tzv. čistého umenia (nie je nikdy ničím ovplyvnené).  

Cez  poéziu hľadali nové priestory neskutočne v sne. Svoje námety čerpali z mystiky a náboženstiev. Veľkú úlohu zohráva sugescia a evokácia (vyvolávanie). V básňach často využívali zvukové efekty (hudobné). Využívali rytmus, združovanie predstáv a voľný verš. Roku 1884 vznikol termín prekliati básnici. Pod tento termín sa združovali predstavitelia symbolizmu. Tento termín vytvoril Paul Verlaine → napísal knihu Prekliati básnici. Žili bohémskym životom, odmietali meštiacku morálku, cítili sa nepochopení akoby prekliati. K týmto predstaviteľom patrí: Tristan Corbier, Jean Atthur Rimbaud Charles Baudeleire,  Edgard Allan Poe – Američan, ktorý písal v období romantizmu, ale jeho poézia má znaky symbolizmu.  

Charles Baudelaire  

Narodil sa a zomrel v Paríži. Prežil zložité detstvo. Bol týraný z pozície otca. Odmietol dráhu diplomata a rozhodol sa venovať umeniu. V jeho tvorbe ho značne ovplyvnil Edgard Allan Poe. Vo svojich básňach využíval hlavne motívy nepochopenia.

V básni Albatros opisuje túžbu umelca po slobode. Nemožno z básnika vyjadrovať svoje myšlienky. V rámci spoločnosti vyjadruje cez posádku na lodi a chytí albatrosa v rámci svojej zábavy. Ďalšia báseň Mrcina – spoločnosť prirovnáva k mrcine (zdochline). Ostro kritizuje spoločenskú morálku, neschopnosť prijať kritiku a poukazuje na úpadok spoločnosti, keď nenastane zmena. Tieto básne aj iné vyšli v básnickej zbierke Kvety zla – keďže veľmi pobúrila verejnosť, prinieslo mu to zákaz tvorenia do dokonca súd. Je to reakcia na parnasizmus  (bojoval pre statickosť a opisnosť) – negoval ho.

Báseň Súvislosti: využíva synestéziu: spojenie viacerých vnemov : ostrá vôňa, sladká vôňa

Človek a more: paralela :hlbiny oceána a ľudskej duše, impresionizmus

  

Jean  Arthur Rimbaud  

Bol nepokojnej povahy. Jeho básnický svet sa pohybuje od realistických motívov po symbolistické verše. Zo začiatku ho ovplyvnil romantizmus (hlavne Hugo), neskôr Baudelairova tvorba. Základ jeho tvorby tvoril senzualizmus (zdroj poznávania – zmysle a pocity, základ poznávania skutočnosti – city, pocity, zmyslové vnímanie). Poézia bola plná vzdoru proti útlaku, klamstvu a pretvárke. Vyskytujú sa tu aj sociálne motívy, opisy prírody.

Zbierky: Pobyt v pekle, Básne, Iluminácie.  

Báseň v próze: ZORA: prostredníctvom lyrických opisov prírody zachytáva duševné rozpoloženie, je písaná neviazanou rečou, využíva však metafory, epitetá...

Paul Verlaine  

Patrí medzi zakladateľov symbolizmu knihou Priekliati básnici. Básnická zbierka Saturumské básne – tu využíva poetické princípy parnasizmu a značný vplyv Baudelairovej tvorby. Jeho básne vyvolávajú silné citové zážitky a zmyslové vnímanie, ktoré vyplávajú z poznávania krajiny a jeho obdivu k nej. Využíva motívy lásky, smútku a túžby. 

Literárna avantgarda
- týmto termínom sú označované viaceré protitradičné umelecké smery
- odmieta sociálnu nespravodlivosť, charakteristické je združovanie do spolkov, voľa k experimentovaniu

Futurizmus – 1. štvrtina 20 st.
- odmietanie zaužívaných noriem, konvencií a trvalých hodnôt spoločnosti
- obdivovanie techniky a mestskej civilizácie, asociácie, voľný verš, bez interpunkcie
- Filippo Tommaso Marinetti – autor Manifestu futurizmu

Kubizmus - princíp kubizmu spočíva v jeho priestorovej koncepcii diela, predmet nezobrazuje len z jedného uhla, ale z mnohých uhlov súčasne.

Kubofuturizmus – prelínanie časových rovín a kladenie dôrazu na grafickú podobu textu, nadchýnanie dynamikou

 Apollinaire – Kaligramy (bás. zb., kt. tvoria básnické obrazy vytvorené pomocou tlačovej techniky a usporiadanie textu sa uskutočňuje s estetickým zámerom do rôznych tvarov podľa obsahu básne, napr. holubica, Eiffelova veža, kravata)

V.V.Majakovskij – Kúpeľ (satirická hra, v kt. autor útočil na malomeštiakov)

Dadaizmus – vznik: Francúzsko, prvá pol. 20 st.
-Tristan Tsara – Manifest dadaizmu
-reč básnikov je podobná reči detí, svet zobrazujú cez detský pohľad

Imaginizmus – zdôrazňovali prirodzený výraz, ostrý obraz s detailmi
- S. A. Jesenin – Krčmová Moskva (zb. básni z jeho chuligánskeho obdobia)

Surrealizmus – um. smer, založený na snahe spontánne a bez rozumovej kontroly vyjadrovať to, čo sa deje  v ľudskom podvedomí – sen, fantázia, Salvatore Dalí
-André Breton – Manifest surrealizmu

Expresionizmus - vznik v Nemecku, ich-forma, bezvýchodiskovosť, ťaživé témy, revolta, polarita postáv...

Avantgarda

 Apollinaire - Vedúcou osobnosťou avantgardy 20. storočia, ktorý do literatúry vnáša moderný lyrizmus. Po celý svoj život sa zaujímal o nevšedné zvyky národov a spoločenstiev (Rómov,, komediantov).

Najvýznamnejšia básnická zbierka Alkoholy. Využíva v nej humor, iróniu, melancholickosť a poetickosť. Z kompozičného hľadiska je to reťaz rozličných dojmov, videní, postrehov a citových nálad. Základná črta je odmietanie prírodných a civilizačných motívov. Pohráva sa s citmi tak, aby vyvolávali rozporuplné nálady. V zbierke je veľa obrazov neskorého leta, jesene, bývalých lások, opustených rúk, vodných prúdov, plynutia času, blúdenia, tieňov a znovuzrodenia. Básnický slovník je veľmi bohatý, využíva hovorový jazyk, ľudové výrazy, technické termíny, fotografické názvy, neologizmy (nové slová) a archaizmy (zastaralé slová).  Najvýznamnejšia báseň z tejto zbierky je Pásmo: reťazec rozličných dojmov, videní, postrehov a citových nálad. Pásmo  neopakovateľne vyjadrilo dramatický rytmus modernej doby, vytvorilo rámec, do ktorého básnik vniesol svoj životný pocit. ,,Ako na kubistickom obraze“ má každé slovo a myšlienka svoje miesto. Využitie farieb a farebnosti v Pásme má významové poslanie, vzbudzuje emócie, predstavy, lyrické nálady spoločne s predmetmi, lenže tie sa v texte ,,presadzujú“ svojou funkčnosťou. Ústredná téma sa rozvíja do vedľajších a tie sa postupne osamostatňujú do nových celkov. Zbierke Alkoholy nechýba popri poetickosti      a melancholickosti ani humor, irónia, ba až groteska. Apollinaire v Pásme dáva súčasnosti nečakanú vlastnosť, všednosť obyčajného dňa má svoju fantazijnosť a čaro. Takto videný deň poskytuje možnosť návratov do detstva už nie so smútkom za jeho nenávratnosťou, ale s túžbou a obdivom hľadať i nachádzať nový ideál, ktorý ľudí spojí. Kompozícia a atmosféra Pásma vyvolávajú predstavu ,,filmovej montáže“.

Základnou črtou Alkoholov je obmieňanie prírodných a civilizačných motívov, pohrávanie sa s nimi tak, aby vyvolávali rozporuplné nálady. V Alkoholoch je veľa obrazov neskorého leta, jesene, bývalých lások, blúdení, tieňov a znovuzrodenia. Básnický slovník zbierky je bohatý a nechýbajú v ňom hovorový jazyk, ľudové výrazy, technické termíny, topografické názvy, neologizmy, či nečakané archaizmy. Báseň nemá strofickú výstavbu, autor nepoužíva interpunkciu. Je to akýsi lyrický cestopis kde prechádza z jednej témy na druhú, píše o svojich zážitkoch z ciest, spomína na miesta, ktoré navštívil.

Básnické prostriedky:

Metafora:
pastierka Eiffelka, bľačí ti to stádo mostov

Dynamika:
milujem pôvaby tejto priemyslovej ulice

Farby:
modro – biela, červenkastá, bledý

Neologizmus:
aeroplán, hangáre

Hyperbola:
všetky okná, milióny lastovíc

Prírodné prvky:
lastovičky, papagáje, havrany, kolibríky, pávy, holubice, fénix

Termíny:
emigranti

Prirovnanie:
žil si sťa streštenec

Slang:
putiky, krámy

Cudzie slová:
restaurant

Personifikácia:
ráno do okien kuká