Beat generation

Americkú poéziu po 2. svetovej vojne predstavuje najmä skupina, ktorú kritici nazvali Beat generation. Vznikla v San Franciscu, kde bolo najlepšie vidieť biedu a lesk Ameriky. Mladých básnikov spájalo vedomie osobnej spolupatričnosti, požiadavka intenzívneho vnútorného života a ničím neobmedzovaná sloboda jednotlivca.

Beatnici

-      písali verše predovšetkým na verejné recitovanie

-      spolupracovali s džezovými hudobníkmi, preto ich básne vystihovali aj rytmus džezovej hudby

-      hlásali neviazanosť všetkých zmyslov

-      Ich názory sú plné neurčitého mysticizmu, revolty

-      chceli byť originálni

-      inšpirácia v mystike orientálnych učení

Allen Ginsberg
Spôsob, akým  v polovici 50.rokov vtrhli  beatnici na scénu, charakterizuje názov jeho zbierky Vytie. Je akýmsi manifestom generácie, ktorá sa cítila ukrivdená vojnou a vžitými spoločenskými konvenciami. Autor využíva volný verš, neobvyklé metafory a naturalistické scény spája s rétorickým pátosom.

-      Zobrazuje zúfalstvom postihnutú  mladú generáciu a príčinu vidí v modernej neľudskej civilizácii.

-      Do veršov vkladá apokalyptickú víziu „večnej vojny“ za oslobodenie ľudskej osobnosti od Molocha spoločenskej mašinérie v mene slobody  a práva jednotlivca.

-      Autor sa stotožňuje so svojím lyrickým hrdinom, ospevuje všedné veci, telo a dušu človeka. Zdrojom inšpirácie mu je orientálne umenie a filozofia, najmä budhizmus.
Prejavilo sa to i v najrozsiahlejšej básnickej skladbe Kadiš  (1961), ktorú napísal na pamiatku svojej matky (kadiš je tradičná židovská modlitba za mŕtveho). Skladba obsahuje mnoho pôsobivých spomienok na autorovo detstvo.

Lawrence Ferlinghetti 

Je jedným z vedúcich osobností beatnických básnikov. Študoval na Sorbonne v Paríži, kde získal aj doktorát.

Zaujímal sa o francúzsku poéziu, najmä o Jacquesa Préverta, ktorého básne aj prekladal. Ferlinghetti založil v San Franciscu vydavateľstvo, v ktorom vychádzali predovšetkým diela beatnikov. 
Spočiatku písal kratšie básne, v ktorých vidieť vplyv francúzskej poézie - Obrazy zašlého sveta. Verše člení podľa rytmu hovorovej reči, využíva slang, pretože verše určil na čítanie nahlas, pred publikom. 
Postupne pod vplyvom mladších básnikov zjednodušuje svoje básne, ktoré sa stavajú dynamickejšími použitím refrénu, o čom svedčí druhá zbierka Lunapark mysle.
Pesimistický charakter má lyrická zbierka Vychádzajúc zo San Francisca. Lyrický hrdina cestuje po Amerike a všade nachádza len vyľudnenú pustatinu. Hľadá východisko v indiánskych legendách, ale aj v mystike a utópii. 
Ferlinghetti odmietal byť priemerným občanom poslušne sa podriaďujúcim zákonom, ako o tom hovorí v básni Vlastný životopis.

Gregory Corso 
Patrí k hlavným predstaviteľom beatnického hnutia.

 Corsova poézia je intelektuálnejšia, nejde v nej len o prúd halucinačných vízií a civilnú drsnosť scenérií a nálad, ale o pokojnejšie tvorené texty, v ktorých sa prejavujú autorove „univerzity života“, vlastná životná skúsenosť.

Jeho názor na spoločnosť, ktorá človeku nevie poskytnúť nijaký ideál okrem materiálnych hodnôt, je totožný s názorom ostatných beatnikov: usiluje sa od nej oslobodiť tým, že ju ignoruje. Vidieť to na básnických zbierkach Benzín, Šťastné narodeniny smrti
 
Jack Kerouac
Hoci beatnici sa venovali najmä poézii, patril k nim aj J. K., ktorý  okrem veršov písal aj „spontánnu“ autobiografickú prózu. V románoch vystupujú jednotlivci, ktorí hľadajú sebauspokojenie v neviazanom živote. 
 
V románe Na ceste zobrazil životný štýl americkej beatnickej generácie. Rozprávač príbehov podnikne v rokoch 1947 – 1950 cesty naprieč Amerikou. Zachytáva prúd pocitov, nálad a dojmov v plynulom toku slov a nesúrodých obrazov zo života beatnickej generácie. Príbehy podáva autor v 1. osobe využíva hovorový jazyk, ale aj symboly a myšlienky budhizmu.