Rytmický zákon

V slovenskom jazyku platí pravidlo o rytmickom krátení, v ktorom sa vraví, že ak sa v slove nachádza slabika, ktorá je dlhá, za ňou by mala nasledovať slabika krátka.

Dlhá slabika je slabika, v ktorej sa nachádza dlhá samohláska, dvojhláska, resp. slabičné dlhé l, ĺ, r, ŕ.

Tento zákon je pre slovenčinu typický a iné slovanské jazyky ho nemajú.

Rytmický zákon je zákon hláskoslovný, zasahuje do rytmu jazyka, do hláskoslovnej  i tvaroslovnej roviny a napokon aj do pravopisu.

V slovenčine ale existujú aj výnimky z rytmického zákona:

Výnimky z rytmického krátenia sa uplatňujú pri:

Podstatné mená:

Plurál:

·         ulica: priadza – priadzí, vôňa – vôní, hrádza – hrádzí, schôdza - schôdzí

žena: výhra – výhier (aj výher), výzva – výziev

dlaň: báseň – básní, horáreň – horární

mesto: cigánstvo – cigánstiev, sklenárstvo - sklenárstiev

·         vzor vysvedčenie: prítmie, lístie, prútie, tŕnie, skálie, pokánie -  vo všetkých pádových príponách

Prídavné mená:

·         vzor páví:

líščí, vtáčí, motýlí, kohútí, krokodílí, diviačí, škovránčí, netopierí, býčí(vo všetkých pádových príponách živočíšnych prídavných mien)

Ale pozor!    stehlík - stehličí

                     kolibrík - kolibričí

Zámená:

·          V tvaroch neurčitých zámen s časticami nie-, bár-, bárs-, bohvie-, čertvie-, ktovie, neviem-:

niečí, bárčí, bárským, bohviečím, čertviekým, ktoviečím, neviemčia, ktoviekým,...

Číslovky:

·         V zložených násobných číslovkách a v zložených slovách:

tisícnásobný, tisíckrát, viacrázový, štvrtýkrát, párkrát, viacmiestny, jedenásťtriedny, šéftréner  (zložky si ponechávajú pôvodnú dĺžku)

Slovesá:

·         s tvarotvornými príponami:

-ia (3. os. pl.)– týčia, prúdia, vábia, bránia, chvália, hlásia

-iac (prípona prechodníka)– týčiac, súdiac, prúdiac, chváliac, hlásiac, brániac

-iaci (prípona príčastia)– týčiaci, prúdiaci, chváliaci, hlásiaci, brániaci

·         končiace na -ievať – trávievať, slávievať, blúdievať

·         vzor rozumieť – zmúdrieť, krásnieť, zvážnieť, vytriezvieť

·         príčastie minulé –vší, -všia, činné príčastie –všie (po dvojhláske ia) – zakliavší, vyliavší

Tvorenie slov:

·         Slovotvorné predpony:

ná-: námietka, nátierka, nádielka

sú-: súčiastka

zá-: zásielka, zámienka, zálievka

Aj výnimky majú svoje výnimky:

·         prípony -ár, -áreň sa po predchádzajúcej dlhej slabike skracujú:

mliekar, prevádzkar, mliekareň, prevádzkareň 

ALE UMYVÁREŇ!

·         V príponách -iar, iareň sa dvojhláska ia neskracuje:

 prútiar, triediareň, múčiar, bieliareň

·         prípona činného príčastia prítomného -úci sa po predchádzajúcej dlhej slabike skracuje:

píšuci, hádžuci, striehnuci

·         prípony minulého činného príčastia -vší, -všia, -všie sa po predchádzajúcej dvojhláske ia neskracujú:

usmiavší, zasiavší, vyliavší

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M., TARÁBEK, J.: Prehľad gramatiky a pravopisu slovenského jazyka. 4. vyd. 2009. Didaktis Bratislava. ISBN 978-80-89160-66-2

HINCOVÁ, K., HÚSKOVÁ, A.: Slovenský jazyk pre 1. – 4. ročník stredných škôl. 2. vyd. 2009. SPN Bratislava. ISBN 978-80-10-01772-0

LORENCOVÁ, Z., POLAKOVIČOVÁ, A.: Maturujem zo slovenčiny. 1. vyd. 2003. Mladé letá Bratislava. ISBN 80-10-00020-5

PREHĽAD GRAMATIKY A PRAVOPISU SLOVENSKÉHO JAZYKA. 3. vyd. 2009. Didaktis Bratislava. ISBN 978-80-89160-66-2

SLOVENČINA NA DLANI. 1. vyd. 2001. Príroda Bratislava. ISBN 80-07-00362-2

TESTY 2007 – SLOVENSKÝ JAZYK. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-39-5

ZBIERKA ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA. 3. vyd. 1993. Didaktis Bratislava. ISBN 80-85456-27-3

Beat generation

Americkú poéziu po 2. svetovej vojne predstavuje najmä skupina, ktorú kritici nazvali Beat generation. Vznikla v San Franciscu, kde bolo najlepšie vidieť biedu a lesk Ameriky. Mladých básnikov spájalo vedomie osobnej spolupatričnosti, požiadavka intenzívneho vnútorného života a ničím neobmedzovaná sloboda jednotlivca.

Beatnici

-      písali verše predovšetkým na verejné recitovanie

-      spolupracovali s džezovými hudobníkmi, preto ich básne vystihovali aj rytmus džezovej hudby

-      hlásali neviazanosť všetkých zmyslov

-      Ich názory sú plné neurčitého mysticizmu, revolty

-      chceli byť originálni

-      inšpirácia v mystike orientálnych učení

Allen Ginsberg
Spôsob, akým  v polovici 50.rokov vtrhli  beatnici na scénu, charakterizuje názov jeho zbierky Vytie. Je akýmsi manifestom generácie, ktorá sa cítila ukrivdená vojnou a vžitými spoločenskými konvenciami. Autor využíva volný verš, neobvyklé metafory a naturalistické scény spája s rétorickým pátosom.

-      Zobrazuje zúfalstvom postihnutú  mladú generáciu a príčinu vidí v modernej neľudskej civilizácii.

-      Do veršov vkladá apokalyptickú víziu „večnej vojny“ za oslobodenie ľudskej osobnosti od Molocha spoločenskej mašinérie v mene slobody  a práva jednotlivca.

-      Autor sa stotožňuje so svojím lyrickým hrdinom, ospevuje všedné veci, telo a dušu človeka. Zdrojom inšpirácie mu je orientálne umenie a filozofia, najmä budhizmus.
Prejavilo sa to i v najrozsiahlejšej básnickej skladbe Kadiš  (1961), ktorú napísal na pamiatku svojej matky (kadiš je tradičná židovská modlitba za mŕtveho). Skladba obsahuje mnoho pôsobivých spomienok na autorovo detstvo.

Lawrence Ferlinghetti 

Je jedným z vedúcich osobností beatnických básnikov. Študoval na Sorbonne v Paríži, kde získal aj doktorát.

Zaujímal sa o francúzsku poéziu, najmä o Jacquesa Préverta, ktorého básne aj prekladal. Ferlinghetti založil v San Franciscu vydavateľstvo, v ktorom vychádzali predovšetkým diela beatnikov. 
Spočiatku písal kratšie básne, v ktorých vidieť vplyv francúzskej poézie - Obrazy zašlého sveta. Verše člení podľa rytmu hovorovej reči, využíva slang, pretože verše určil na čítanie nahlas, pred publikom. 
Postupne pod vplyvom mladších básnikov zjednodušuje svoje básne, ktoré sa stavajú dynamickejšími použitím refrénu, o čom svedčí druhá zbierka Lunapark mysle.
Pesimistický charakter má lyrická zbierka Vychádzajúc zo San Francisca. Lyrický hrdina cestuje po Amerike a všade nachádza len vyľudnenú pustatinu. Hľadá východisko v indiánskych legendách, ale aj v mystike a utópii. 
Ferlinghetti odmietal byť priemerným občanom poslušne sa podriaďujúcim zákonom, ako o tom hovorí v básni Vlastný životopis.

Gregory Corso 
Patrí k hlavným predstaviteľom beatnického hnutia.

 Corsova poézia je intelektuálnejšia, nejde v nej len o prúd halucinačných vízií a civilnú drsnosť scenérií a nálad, ale o pokojnejšie tvorené texty, v ktorých sa prejavujú autorove „univerzity života“, vlastná životná skúsenosť.

Jeho názor na spoločnosť, ktorá človeku nevie poskytnúť nijaký ideál okrem materiálnych hodnôt, je totožný s názorom ostatných beatnikov: usiluje sa od nej oslobodiť tým, že ju ignoruje. Vidieť to na básnických zbierkach Benzín, Šťastné narodeniny smrti
 
Jack Kerouac
Hoci beatnici sa venovali najmä poézii, patril k nim aj J. K., ktorý  okrem veršov písal aj „spontánnu“ autobiografickú prózu. V románoch vystupujú jednotlivci, ktorí hľadajú sebauspokojenie v neviazanom živote. 
 
V románe Na ceste zobrazil životný štýl americkej beatnickej generácie. Rozprávač príbehov podnikne v rokoch 1947 – 1950 cesty naprieč Amerikou. Zachytáva prúd pocitov, nálad a dojmov v plynulom toku slov a nesúrodých obrazov zo života beatnickej generácie. Príbehy podáva autor v 1. osobe využíva hovorový jazyk, ale aj symboly a myšlienky budhizmu.