streda 13. mája 2015

Ruská literatúra po r. 1945


-po vojne nastalo nové usporiadanie sveta podľa zásad, na kt. sa dohodla protihitlerovská koalícia
-Európa sa rozdelila na V a Z blok, čo viedlo k diferenciácii kultúrneho a literárneho života
-z lit. sa nadväzovalo na predvojnové umelecké smery a súčasne sa experimentovalo s novými
-v socialistických krajinách vládol jednotný umelecký smer- socialistický realizmus
-každý pokus o experiment tu bol odsúdený ako dekadentný (úpadkový)
-uvoľnenie nastalo koncom 50., začiatkom 60. rokov po odhalení kultu osobnosti
-v záp. Európe a v amer. lit. vznikajú nové smery

Ruská povojnová lit.:
-1934 prvý zjazd sovietskych spisovateľov- formulovali zásady socialistickej lit.
-do roku 1953 zákaz tvorby pre niektorých - buď emigrovali alebo sa  adaptovali
-1953 zomrel Stalin
-1968 nástup perestrojky, znova nástup komunizmu
-4 typy lit.:
1) oficiálna lit.: socialistický realizmus
Boris Polevoj: román Príbeh ozajstného človeka
-hl. hrdina Alexej Meresiev bol zostrelený, prežil, pohyboval sa s palicou, neskôr (30. deň) sa už len plazil, živil sa korienkami
-prišiel do nemocnice, amputovali mu obe nohy
-zoznámil sa s komunistom, žiada aby znova bol v letectve
-podarí sa mu to
-hrdina je zidealizovaný, je to sovietsky človek, kt. dokáže všetko

2)polooficiálna lit.: 
Boris Pasternak: Doktor Živago:
-nobelova cena za román
-bol prinútený sa ceny zriecť, nesmel by sa vrátiť do Ruska
-vydávali mu len určité časti tvorby
-zachytil Živagov život od narodenia po smrť

3) samizdatová lit.:
-ilegálne šírenie, vydávanie na západe a pašovanie do Ruska

4) emigrantská lit.:
-vznik v zahraničí
Alexander Solženicyn
-predstaviteľ tamizdatnej a emigrantskej lit.
-učiteľ matematiky a fyziky
-počas druhej svetovej bojoval v Červenej armáde, bol obvinený z vlastizrady a odsúdený na 10 rokov nútených prác v gulagoch = pracovný tábor
-v 50. a 60. rokoch bol rehabilitovaný a po vydaní knihy Súostrovie gulag (1973) bol vypovedaný zo Sovietskeho zväzu, v roku 1995 sa vrátil

-novela  Jeden deň Ivana Denisoviča
-dej sa odohráva v trestaneckom pracovnom tábore na Sibíri, opisuje jeden deň od budíčka po večierku
-I. D. Šuchova odsúdili za vlastizradu
-väzni museli pracovať v ťažkých podmienkach, v mraze, o hlade
-každý prežitý deň bol ich víťazstvom
-Solženicyn vychádzal z vlastných skúseností, nič neprikrášľuje
Kompozícia: bez členenia na kapitoly 
Žáner: novela 
Literárne obdobie: literatúra po roku 1945 (ruská) 
Rok vydania: 1962 
Motto: „Človek drhne ako kôň, ani nemá kedy porozmýšľať, ako sa sem dostal a ako odtiaľto odíde. (Solženicyn, A.: Jeden deň Ivana Denisoviča. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1963, str. 59) 
Kedy a kde sa odohráva dej: v januári 1951 v pracovnom tábore na Sibíri 
Zhrnutie: Autor čerpá zo svojich vlastných skúseností z pracovného tábora a opisuje jeden deň v živote trestanca od budíčka do večierky. 
Jeden deň Ivana Denisoviča - jeden deň trestanca s označením „Šč-854" v 104. brigáde pracovného tábora 
Hl. postava: 
Ivan Denisovič Šuchov 
- trestanec 
- odsúdený za vlastizradu, podpísal nepravdivú výpoveď, len aby si mohol „ešte aspoň trocha požiť" 
- vo februári 1942 na Severozápadnom fronte obkolesili ich armádu a Nemci ich chytali a zajímali. Šuchov po pár dňoch ešte so štyrmi ušiel. Zo zajatia sa vrátili iba dvaja a povedali, že idú z nemeckého zajatia, čo bola chyba. Vo výpovedi musel uviesť, že sa vzdal do zajatia
s úmyslom zradiť vlasť a späť sa vrátil iba preto, aby splnil úlohu, ktorou ho poverila nemecká tajná služba. Aká to však bola úloha, nevedel vymyslieť ani Šuchov ani vyšetrujúci sudca. 
- odsúdený bol na desať rokov (vtedy dávali jednotne 10, potom zase jednotne 25) a odsedel si už 8 
- najprv sedel v obyčajnom väzenskom tábore (v Usť-Ižme) a teraz si odpykáva trest v Osobnom politickom 
- doma nechal manželku a deti, avšak na domov často nemyslí, lebo niet kedy. 

Ďalšia tvorba

- román Súostrovie Gulag
-román Rakovina