Absurdná dráma a epické divadlo

vzniká v 50 -tych rokoch na území Anglicka 
- zakladateľ je EUGENE IONESCO, SAMUEL BECKET

- znaky: 
1. porušujú sa všetky základné požiadavky.... nihilistická koncepcia
2. vychádza z existencionalizmu - základným námetom je pocit úzkosti, ktorý vyplýva

z postavenia človeka v spoločnosti 
3. nemá dej 
4. chýba charakteristika postáv a motív ich konania 
5. chýba rozuzlenie celej hry 
6. základom je, že hra stojí na divákovi - ten sa má sám rozhodnúť, ako dej skončil - náročné 
hry a donútia človeka zamyslieť sa nad vlastnou existenciou 

- antidráma - chýba súvislý dej, často i zápletka, motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia postáv a rozuzlenie v závere hry.

 Hrdina-  je obyčajne osamelý človek, neschopný komunikovať s inými postavami. Jazyk neslúži na dorozumenie, pretože monológy sú nelogické. 


Eugene Ionesco 
(1912 . 1991) 
- francúzsky dramatik a esejista rumunského pôvodu 
- narodil sa na Slovensku (Slatina) 
- syn Rumuna a Francúzsky 
- detstvo : Paríž - tu aj študoval. Vyštudoval na profesora - vrátil sa najprv do Rumunska, ale od roku 1938 žil v Paríži. Tam aj zomrel. 

PLEŠATÁ SPEVÁČKA - absurdná dráma 
- jedno dejstvo 
- prvotina 
- hneď získal svetovú slávu 
- inšpirovala ho konverzačná príručka angličtiny 
- nudiaci sa manželia Schmidtovci očakávajú vo svojom dome v Londýne manželov Martinovcov, aby sa prestali nudiť, hovoria ako pokazené automaty. Hovoria nezmyselné slová a nezmyselné vety. Rozhovor je čím ďalej agresívnejší, ich reči sa nedajú zastaviť. Do rozhovoru vpadne veliteľ hasičov, aby uhasil oheň, ktorý má vypuknúť na niektorých miestach. Po ubezpečení, že nikde nehorí, všetci pokračujú v prívale slovných nezmyslov. Na scéne sa objavia Martinovci- sedia rovnako ako Schmidtovci. Používajú tie isté slová, repliky a gestá. 
- hlavná téma: prázdnota, nuda
- postavy sú ako zmanipulované, zatrpknuté, v depresii, ovláda ich úzkosť (vplyv existencionalizmu) 
STOLIČKY - absurdná dráma 
- starí manželia sa rozhodnú, že chcú spáchať samovraždu. Pozvú si hostí a rečníka. Rečník im má predniesť ich poslednú vôľu. Hostia neprídu. Rečník sa postaví pred stoličky a vydáva neartikulovateľné zvuky 
- autor tým chcel dokázať, že človek nemá čo povedať iným a že je jedna veľká absurdita 
NOSOROŽEC - absurdná dráma 
- ľudia = nosorožce, ktoré ničia materiálno aj duchovno - jeden, ktorý sa nechce zmeniť je postava Berenžér 
- nosorožce - spoločenské zlo - on sa tomu bráni 

Samuel Beckett 
(1906 . 1989) 
- francúzsky prozaik a dramatik írskeho pôvodu 
- nositeľ Nobelovej ceny 
- zúčastnil sa francúzskeho odboja 
- písal prevažne vo francúzštine 
- svoje diela prekladal do angličtiny 
- písal absurdnú drámu, romány, poviedky 
- 36 hier: ČAKANIE NA GODOTA 
               KONIEC HRY 

ČAKANIE NA GODOTA  - 1952, absurdná dráma 
- hneď získal svetovú slávu 
- 2 dejstvá 
- miesto dejstva : v neurčitom čase a priestore, prejaví sa to na scéne, ktorá je potiahnutá čiernym plátnom, v strede je strom bez jediného lista, pred stromom je naznačená cesta sivou farbou 
- v 2.dejstve: tá istá scéna, tá istá rodina, miesto, dialóg, jedna zmena- Pozzo prichádza slepý a je závislý na Luckyho. Prebieha rozhovor, či aj Godot príde. V závere chlapec povie, že Godot dnes nepríde, ale príde zajtra 
- záver. scéna: Vladimír a Estragón sa chcú obesiť na povraze z nohavíc. Povraz zavesia na strom. Povraz sa rozrthne 
- posledná veta: "Zostaneme?"- dve osoby zostanú nehybne stáť 
- koniec hry je na divákovi 
- nik nevie kto je Godot ( got= boh), Godot = šťastie, slangový výraz z francúzštiny = topánky 
- hra je nadčasová- má všeobecnú platnosť 
- postavy: Vladimír - Slovan 
                Lucky - Angličan 
                Pozzo - Talian 
                Estragón - Francúz 
- dialóg sa môže odohrávať kdekoľvek- ľudia nenachádzajú východisko z problémov 
- nemá dej 
- monotónna 
- veľká symbolika- opakujú sa určité akcie, gestá, slová 
- človek sa dostáva do kruhu 
- groteskné situácie 

PETER KARVAŠ 
- v tvorbe upozorňoval na nedostatky socialistickej spoločnosti, mal zakázané publikovať 

div. hra: Absolútny zákaz 
Základným motívom je absurdné úradné nariadenie - zákaz pozerať sa z okna. V úradnej vyhláške vyvesenej v nájomnom obytnom dome sa po krátkom všeobecnom úvode o histórii, zmysle a poslaní okien píše, že sa dôrazne zakazuje zneužívať ich a ich zneužívanie je trestné. Okolo tejto nezmyselnej sa krúti humorný príbeh členov jednej domácnosti. Okrem otca, matky a ich dcéry Anny, ktorá stratila zrak pri dopravnom nešťastí, žije v nej ešte otcov brat Adam, advokát vo výslužbe, a dopĺňa ju ešte Annin priateľ maliar Andrej. Každý má na vyhlášku iný názor. Boli ľudia, ktorí zákaz brali bez výhrady, ale boli aj ľudia, ktorí sa proti tomu búrili. V totalitnom režime totiž chýbala spätná väzba – „oni“ nám môžu pozerať do okien a kontrolovať nás, my ich nie. Je to  zamyslenie nad minulosťou, nad absurdnými procesmi s ľuďmi. Súdená je dievčina, ktorá zákaz porušila v ich očiach aj napriek tomu, že bola slepá a zvykla si vždy sedávať pri okne. 
Karvaš kritizuje potláčanie demokracie, ľudských práv a obmedzovanie slobody jednotlivca.

Epické divadlo

·         Jeho rozvoj začal v 40.-tych rokoch dvadsiateho storočia.

·         Autor sa zameriava na dej a príbeh.

·         Dej je neustále dopĺňaný vstupmi rozprávača alebo samotných postáv.

·         Postavy i rozprávač dej dopĺňajú, komentujú, posúvajú ďalej, vysvetľujú.

·         V hrách vystupuje množstvo epizódnych postáv.

·         Dej je zároveň dopĺňaný songami, časťami filmu, komentármi.

·         Scéna divadelného predstavenia sa často mení a neraz sa mení bez spustenia opony.

·         Dielo nie je členené na dejstvá, ale na scény, ktoré nie sú rovnako dlhé.

·         Podstatou epického divadla je odcudzenie, lebo herec má odstup od textu, nesmie sa stotožniť s úlohou, postavu má predstavovať, racionálne objasniť, diváka nemá citovo viazať.

·         Práve rôzne songy, komentáre, prestavovanie scény patria medzi odcudzovacie efekty.

·         Divák sa má stále uvedomovať, že sleduje len divadelné predstavenie, takto má byť angažovaný k aktívnemu porovnávaniu divadelného príbehu s realitou a svojím vlastným životom.

Bertolt Brecht

Základné životopisné údaje:

·         10. január 1898, Augsburg, Nemecko – 14. august 1956, Berlín, Nemecko.

·         Dramatik, riaditeľ divadla, básnik.

·         Zakladateľ tzv. epického divadla.

·         Do literatúra vstúpil na konci 1. svetovej vojny.

·         Pôsobil ako dramaturg divadla v Mníchove, v Berlíne.

·         V roku 1933 utiekol pre fašistami do Švajčiarska a odtiaľ do Dánska. Nacisti po jeho úteku spálili všetky jeho knihy.

·         Neskôr žil aj vo Švédsku, Fínsku, v Rusku, v USA.

·         Napokon sa presťahoval do Berlína, vtedy vo východnom Nemecku.

Literárna tvorba: Žobrácka opera, Kaukazský kriedový kruh, Strach a bieda tretej ríše, Matka Guráž a jej deti

MATKA GURÁŽ A JEJ DETI – epická dráma (dramatická kronika)

·         Autor v nej využil Grimmelshausenov príbeh z tridsaťročnej vojny v 17. storočí, aby poukázal na ničivosť vojny, v ktorej zomierajú nevinní.

·         Ide o príbeh markytánky (predavačky jedla a nápojov pri vojsku) Anny Fierlingovej, zvanej Matka Guráž.

·         Anna Fierlingová chce pred hrôzami tridsaťročnej vojny uchrániť svoje deti, ale napokon príde aj o dvoch synov a o nemú dcéru, s ktorou kočovala venujúc sa obchodovaniu.

·         Jej nemú dcéru zastrelia vo chvíli, keď sa snaží bubnovaním privolať pomoc pre ohrozené deti v spiacom meste.

·         Matka so svojou károu tiahne ďalej, akoby ani nechápala, o čo ju pripravila vojna.

·         V hre sú medzititulky, ktoré oboznamujú diváka s obsahom.

·         Dôležitým motívom hry je cesta v bludnom kruhu.

KAUKAZSKÝ KRIEDOVÝ KRUH

·         Inšpiroval sa orientálnym (hlavne čínskym) príbehom o podobe dobra a zla.

·         Dej sa odohráva na Kaukaze, kde utláčaný národ povstal proti guvernérovi a zabil ho.

·         Jeho žena uteká z paláca a zabúda na svoje dieťa.

·         Dieťa zachránila slúžka, ktorá s ním utiekla do hôr. Vydáva sa za jeho matku, a keď neskôr guvernérova žena žiada naspäť svojho syna, ich spor rozrieši sudca.

·         Využije pri tom Šalamúnovu skúšku s kriedovým kruhom. Obe ženy chytia za ruky dieťa, ktoré je uprostred kruhu. Slúžka sa bojí, aby trhnutím dieťa nezranila, preto sa vzdáva boja.

·         Sudca v tomto geste videl skutočný prejav materinskej lásky a dieťa prisúdil slúžke.