Ivan Krasko ( 1876 – 1958)

-         Janko Cigáň - pseudonym

-         Vlastným menom Ján Botto

-         Nar. v Lukovištiach, stredoškolské štúdium v Rumunsku, chem. fakulta v Prahe.

-         Takmer celú mladosť žil mimo územia Slovenska, hoci mal veľmi vrúcny vzťah k matke a domovu,     čo sa odrazilo aj v témach jeho tvorby.

-         Neskôr bol zamestnaný v priemysle v Čechách a bol na fronte prvej svetovej vojny

-         Po vojne pracoval ako štátny úradník v BA, angažoval sa aj politicky – bol poslancom

-         Písal lyrické básne, aj básne v próze.

-         Prekladal diela rumunského a nemeckého symbolizmu.

-         svojimi dvoma básnickými zbierkami utvoril novú etapu v slovenskej novodobej lyrike. Vo svojich veršoch reagoval na sociálny a národnostný útlak. Uverejňo­val ich  v Slovenských pohľadoch. Jeho verše sa zakladajú na opravdivom osobnom zážitku a na úspornom výraze.

-         vo svojom básnickom diele uskutočňoval viaceré zobrazovacie postupy pri stvárňovaní skutočnosti.     Z impresionizmu si osvojil zmysel pre vyjadrenie farebnosti sveta, zachytenie tieňohry.

-         jeho poézia stojí na rozhraní medzi Hviezdoslavovským veršom a voľným veršom. Oslabuje sa rytmická funkcia rýmu, členenie verša na dve časti.  

TVORBA:

Bás. zb.: Nox et solitudo (Noc a samota)
Motívy smútku a samoty, motív ženy je vznešený, bez irónie.V tejto z. sa lyricky subjekt nevie vyrovnať s pocitom vlastnej viny a s nenaplnením osobnej túžby po harmóniiRealita i človek zraňujú básnika ( motív obnaženej vlastnej hrude, motív chladnej ruky)

- názov obsahuje základné postoje moderného básnika: Noc a samota. Svojho ly­rického hrdinu, ktorý je totožný s básnikovou osobnosťou umiestnil do ovzdušia „búrnej, tmavej noci" a samoty. Jeho poézia vznikala ďaleko od domova, preto sa v nej často vynárali spomienky na rodný kraj a najdrahšiu bytosť - na matku. Jeho básnický svet je jednotný. Patrí doňho ľúbostný cit, príroda, úvahy nad vlastným ľudským osudom i reflexie o národe, ľudstve, pozemskom bytí a nadosobnom svete.

Kraskova poézia vznikala ďaleko od domova. Preto sa v nej vynárali často spomienky na rodný kraj           a najdrahšiu preňho bytosť - na matku, ako to vyplýva aj z tohto úryvku básne Vesper dominicae (Nedeľný večer). „Tam niekde v diaľke si domy čušia. v čierňavých horách Z tých v jednom iste dedinka biela ustarostená túli sa k zemi matička moja pokojná, tichá. samotná sedí V nej starodávne pri starom stole vážneho vzhľadu“  Krasko neopisuje fakty objektívnej skutočnosti, ale vyjadruje ich cez svoju vlastnú dušu, čiže: všetko podrobuje osobnému pohľadu. Kraskov básnický svet je jednotný. Patrí doňho ľúbostný cit (Plachý akord), príroda (Topole, Zmráka sa), úvahy nad vlastným ľudským osudom (Quia pulvis sum = Pretože som prach), i reflexie o národe, ľudstve, pozemskom bytí a nadosobnom svete.

Dôležité miesto tu zaujíma:

Báseň  JEHOVAH.

- Spoločenská lyrika

Krasko v nej vyslovuje ostrú kritiku na politiku tzv. pasivity v predvojnovom slovenskom živote. Rámec básne tvoria biblické motívy – starozákonné (Jahve – Boh, ktorý je spravodlivý, trestajúci, nie milosrdný), ale jej obsah je historicky konkrétny: maďarizácia, rušenie slovenských gymnázií,

Prvky modlitby, autor zvoláva kliatbu , pomstu na svoj národ – ak ostane aj naďalej pasívny,

-         je to zúfalý výkrik hrôzy nad hynutím národa vychádzajúci z vnútra človeka. Privoláva najhoršie rany na tento národ, ak nepremôže svoju slabosť vlastnými silami. To je postoj kontrastujúci s názorom staršej generácie.

Vesper dominicae - Nedeľný večer

Z impresionizmu si osvojil zmysel pre vyjadrenie farebnosti sveta, zachytenie tieňohry a rozličných farebných kontrastov (čierňavé hory, dedinka biela...)

Má znaky deskriptívnej – opisnej lyriky: básnický opis dejov, stavov v prírode sa spája s úvahovými časťami

- spomienky na rodný kraj a najdrahšiu bytosť - na matku,

-         TOPOLE:

-         Osobná =intímna lyrika

-         Zachytáva citové rozpoloženie lyrického hrdinu, zachytáva jeho vnútorný svet

-         Text básne vzniká na základe asociatívnosti – napr. pohľad na topole vyvolá rad predstáv a autor zachytí, čo všetko v ňom obraz topoľov vyvoláva: vysoké, bez lístia, bez žitia...

Zbierka Verše – písané prevažne formou sonetu, využíva tu už aj motívy, ktoré alegorizujú (démon, pustovník, otrok čierny hosť) a tie, ktoré symbolizujú(sloboda, obeta, odriekanie).

·                       v tejto zbierke ďalej rozvíjal hlavné motívy svojej poézie. Aj tu je v popredí ľúbostný zážitok. Zodpovedne sa zamýšľal nad svojím miestom vo svete, prekonával pasívny postoj lyrického hrdinu ku skutočnosti i jeho vnú­tornú rozorvanosť. Stále viac si uvedomoval hodnoty života, čo sa prejavilo              v básňach. Preto sa aj jeho osobné smútky menili na žiaľ celonárodný a sociálnej povahy.

·                       táto zbierka je venovaná snúbenici, mala veľký úspech. Básnik hľadá vý­chodisko  z krízy, pomáha mu pri tom citové uspokojenie, obraz domova, ktorý si básnik privoláva je odlišný od pokojnej idyly,          je nabitý energiou revolty, ná­ladami vzbury, vnímaním nového oslobodzujúceho činu.

·                       Aj tu je v popredí ľúbostný zážitok. Má však viac významových polôh ako v prvej zbierke. Na jednom z jeho pólov je ľútosť za dávnymi láskami a pocit akéhosi vyrovnania (v básni Askéti sa napr. hovorí: „Dnes sme už pokojní, samota žiadneho smútku už nemá. „Minulosť mŕtva je, budúcnosť prázdna a nemá.", kým druhý pól je neobyčajne svieži a otvorený voči budúcnosti. Vyplýva to napr. aj                        z poslednej strofy básne Pieseň, kde nachádzame tieto verše: „Neveril, a neveriaci mnohé skúsi ... Srdce rozbil v drobné kusy;  ale život - žiť sa musí  pre človeka.  

Ivan Krasko si stále viac uvedomoval nadosobné hodnoty života (vyjadril to napr. v básni Život). Preto sa aj jeho osobné smútky menili na žiaľ celonárodnej a sociálnej povahy.

Básne: Otcova roľa, Baníci

Lyrický hrdina tu má objektívnu spoločenskú funkciu. Hľadá riešenie sociálnej situácie          v prospech celku

- v básni Baníci sa opiera o autorovu reálnu nádej, že napriek ťažkým pomerom, v ktorých žil slovenský ľud pred prvou svetovou vojnou, príde raz éra slobody pre tie spoločenské vrstvy, ktoré v minulosti najviac trpeli sociálnym a národným útlakom. Je to symbolický príbeh                            o pokú­šaní démonom, ale vernosť človeka k ľudom práce premôže démona a dáva človeku (básnikovi) zmysel života.

-  Otcova roľa - v tejto básni vyjadruje svoje primknutie sa k ľudu, k jeho sociálnym tradíciám a hodnotám. Táto báseň je akoby výčitkou vedomia básnika, ktorý odišiel  "z otcovej role" -   z rodnej vlasti.

- Život - jedna z radostnejších básní, uvedomuje si krásy života, jeho osobné smútky sa menia na chuť pasovať sa so životom a jeho nástrahami.

Znaky symbolizmu:

topoľ - symbol pesimizmu, tragického životného pocitu,

noc - bezvýchodiskovosť,

otcova roľa - rodný kraj Ivan Krasko uskutočňoval vo svojom básnickom diele viaceré zobrazovacie postupy pri stvárňovaní skutočnosti.

Z impresionizmu si osvojil zmysel pre vyjadrenie farebnosti sveta, zachytenie tieňohry    a rozličných farebných kontrastov („Je šedé nebo" ..."Atrament ešte čerstvý, rudý ...").  V porovnaní s predchádzajúcimi básnickými školami sa takmer úplne vzdal inverzie (obrátený poriadok slov). Používal prirodzený slovosled. Z toho vyplynula aj zhoda medzi rytmickou a vetnou výstavbou verša.

http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=58755

Polakovičová a kol.: Lit.III, 2012