RÉTORIKA

- je štýlom ústnej komunikácie verejného styku

- funkciou rečníckeho štýlu je presviedčať, vysvetľovať, informovať, komentovať, agitovať a zapôsobiť na city poslucháča

- rečnícky štýl nie je len jazykovým štýlom, už od staroveku sa považuje za umenie

- gr. filozof Aristoteles ako 1. klasifikoval rečnícke útvary v 4. storočí p. n. l., jeho diela Rétorika

Poetika

- dodnes tvoria základ štúdia rečníckeho štýlu

- Rimania prebrali rečníctvo od Grékov a práve oni sa považujú za majstrov rétoriky

- za najlepšieho rečníka všetkých čias je považovaný Marcus Tullius Cicero (106-43 p. n. l.)

- rečnícku prax získal na súdnych rečiach

- v stredoveku sa vycibrila najmä forma cirkevného rečníctva a kazateľstva

- v novodobých dejinách sa čoraz viac zdokonaľuje politická reč a slávnostné príležitostné prejavy

- za 1. slovenského veľkého rečníka možno považovať Ľudovíta Štúra, predniesol 6 slávnych rečí na uhorskom sneme

Základné znaky rečníckeho štýlu

- ústnosť, verejnosť, sugestívnosť, adresnosť, názornosť

Ústnosť

- rečnícky štýl patrí do ústnej komunikácie

- okrem jazykových prostriedkov rečnícky štýl využíva aj mimojazykové prostriedky- mimiku, gestikuláciu a zrakový kontakt, ktorým reaguje na zmenu nálady poslucháčov

Verejnosť- útvary rečníckeho štýlu sú určené širokej verejnosti, preto musíme dbať na výber jazykových prostriedkov (nesmie hromadiť odborné a cudzie slová), musíme sa vyhýbať presným dátumom, keď používame viac čísel, zaokrúhľujeme ich, nesmieme používať vulgarizmy, nepoužívame dlhé vetné konštrukcie

Sugestívnosť- rečník sa snaží zapôsobiť na city poslucháčov- využívame prostriedky umeleckého štýlu- opakovanie slov, viackrát oslovíme poslucháčov, zdôrazňujeme niektoré slová, použijeme pátos, dramatickú pauzu, zoslabíme alebo zosilníme hlas- v závere prejavu vyjadrujeme svoje želania, výzvy

Adresnosť- rečnícke útvary majú kolektívneho príjemcu, niektoré sú venované jednotlivcom (k rôznym jubileám), ale počúvajú ich viacerí

Názornosť- využíva sa najmä v náučných prednáškach- obrazový materiál – mapy, grafy, schémy, audiovizuálne pomôcky

Znaky dobrého ústneho prejavu

1. kratší rozsah; koncentrovanejší a zaujímavejší obsah; aby sa udržala pozornosť poslucháčov, je možné použiť umelecké jazykové prostriedky.
2. má výhodu v použití mimojazykových prostriedkov – mimika, gestikulácia, intonácia
3. vysoká technika prednesu – prednes prejavu je rovnocennou zložkou obsahu

Žánre

1, agitačné

A. POLITICKÉ REČI (PREJAVY) – zjazdový, manifestačný, parlamentný, mítingový, snemový, agitačný (presviedčať), diplomatická reč.
B. SÚDNE REČI – obhajoba, žaloba

2, náučné (odborné) prejavy:

A. PREDNÁŠKY – SŠ, VŠ, inde...
B. REFERÁTY, KOREFERÁTY – (re-hodnotí zoširoka; kore–hlbšie rozvinutie nejakého bodu referátu inou osobou) školský, politický...
C. DIALOGIZOVANÉ ÚTVARY – diskusia, debata, polemika
D. CIRKEVNÉ PREJAVY – kázeň(homília)

3, príležitostné a ceremoniálne prejavy:

A. VEREJNÉ – slávnostné (jubilejný, gratulačný, spomienkový), rámcové (otvárací, privítací, pozdravný, záverečný), informačné (výzva, výstraha, rozkaz, oznam, konferenciérsky prejav)
B. RODINNÉ – familiárne – sobášny, pohrebný, slávn. prípitok, krst, zásnuby...

Chyby v rečníckom prejave

Najčastejšou chybou v rečníckom prejave je defektná pauza, čomu je na vine zlé hospodárenie s dychom. Vypĺňanie páuz takzvanými floskulami, čo sú slová ako ovšem, takpovediac, vlastne, je veľmi netaktné. Keď sa rečník často opakuje, tak môže pôsobiť nedôveryhodne a prejav vyzerá ako keby bol nepripravený. Najhoršiu chybu akú môže rečník spraviť je ak nedodržiava rovnaké  tempo reči, alebo ak nenahodí správne tempo, či už rýchle pri smútočnom prejave alebo veľmi pomalé a s nízkou intenzitou hlasu pri prejavoch. Je veľmi neslušné ak autor používa vulgarizmy alebo nespisovnú reč, čo je veľmi časté v reklamách. Ak si rečník prejav nepripravil, text len číta a nenadväzuje očný kontakt s publikom, prejav je veľmi nezaujímavý a nestojí zato. Veľmi neslušné je aj, ak má rečník ruky vo vreckách.

Fázy tvorenia prejavu

1.vyhľadávanie, kde si autor vyberá tému o ktorej bude hovoriť na danej udalosti.
2.usporiadanie témy organizuje slohový postup do úvodu, jadra a záveru.

3.štylizácia, pri ktorej je veľmi dôležité správne si zvoliť spôsob reči a štýl prejavu.
4.zapamätanie a pri dlhších prejavoch má papier so záchytnými bodmi.

5. prednes

Výrazové prostriedky
delíme na verbálne a neverbálne. Tie verbálne delíme ešte na niekoľko skupín:

1.skupina sú lexikálne výrazové prostriedky, medzi ktoré patria synonymá, antonymá, spisovné, cudzie, zastarané a knižné slová, eufemizmy, biblizmy, frazeologizmy a citovo príznakové slová.

2.skupina sú syntaktické výrazové prostriedky a medzi ne patria opytovacie, rečnícke, básnické, zvolacie vety a vsuvky.

3.skupina sú zvukové výrazové prostriedky medzi ktoré patrí melódia vety, tempo reči, pauza a dôraz.

4.skupina sú špecifické, štylistické a rečnícke výrazové prostriedky. Tie sa delia na figúry a trópy.

Trópy sú výrazové prostriedky, ktoré nepriamo ale obrazne pomenovávajú predmety alebo javy na základe ich podobnosti. Základom je obmeniť lexikálny význam slova. Medzi trópy patria: metafora, metonymia, personifikácia, epiteton a perifráza. Metafora vzniká zámenou jedného slova s iným slovom na základe ich vonkajších podobností. Napríklad: slnko sadá, horel hanbou. Metonymia je obrazné pomenovanie ktoré sa zakladá na prenesení významu podľa logickej súvislosti. Napríklad: jedlo nedorazilo načas, ukradli nového forda. Personifikácia je, keď majú neživé predmety ľudské vlastnosti. Napríklad: mraky sa hnevajú, mesto spí. Epiteton je výrazový prostriedok ktorý má citový význam. Napríklad: pokojný večer, láskavá mať. Perifráza je nepriame pomenovanie opisom a zvýraznenie najtypickejšej vlastnosti. Napríklad: čierny kontinent = Afrika, krásavica na Dunaji = Bratislava. Medzi trópy patrí aj hyperbola, čiže zveličenie. Tvoria ju slovné spojenia ktoré vystihujú najvýraznejšiu črtu. Napríklad: „Hovoril som ti to najmenej tisíckrát.“

Figúry: Aliterácia je opakovanie hlások na začiatku za sebou idúcich slov. Napríklad: „Daniel Dangl daroval Danke Dobišovej drevenú doštičku do drevenej debničky.“

Anafora je opakovanie slova alebo slovného spojenia na začiatku za sebou idúcich viet alebo veršov. Napríklad: Letel poľom, letel dolom, letel horou ako strela, letel stepou, pustatinou – Visla pred ním zašumela. (Uk.: Ján Kostra: Každý deň)

 Epifora je opakovanie jedného slova alebo slovného spojenia na konci viet alebo veršov. Je to opak anafory. Napríklad: „...nech kto jak chce o nich húta, na každom je krv prischnutá, srdca môjho krv prischnutá...“ (Uk.:Ivan Krasko: Kritikovi)

Paradox je nezmyselný výrok v ktorom si protirečíme. Pomáha vyjadriť hlbšiu myšlienku. Napríklad: Posvätní sú, ktorí hovorili a nepovedali viac, ako čo povedať mohli vo dňoch sviatočných.

Gradácia sa používa na stupňovanie deja. Napríklad: Pred domom mať, rodina i celý svet známy, obhŕkli ho dokola: Vitaj medzi nami!

Paralelizmus je podobnosť v konštrukcii vety alebo verša. Napríklad: Má milá, premilá, však pekné oči máš, šťastný je to človek, čo naňho pozeráš. Má milá, premilá, však pekné líčka máš, šťastný je to človek, čo mu ich bozkať dáš.

Neverbálne:

mimika, čiže pohyb tváre idú prirodzene, nedajú sa nacvičiť. Pred prejavom by sme sa ale mali pozrieť do zrkadla a študovať svoje mimické prejavy a usmerniť ich. Prehnaná mimika a gestá môžu odpútať pozornosť od samostatného prejavu, preto by sme ich mali predvádzať nenápadne, ale s mierou. Veľmi dôležitý je aj celkový výzor rečníka, ktorý dotvára celkovú atmosféru Každá nedokonalosť ovplyvní publikum, ako aj viditeľná tréma rečníka

Pravopisné cvičenia

1.

Vieme, čo je škandál? Je to niečo, keď  vám vezmú váš život. Potom ho trošku  prekrútia, okorenia komentárom a pustia do sveta. Je to niečo, keď poslúžite ostatným, ktorí žijú svoje súkromné problémy pekne v ústraní. Títo ľudia si  odfrknú z  vášho zverejneného smútku, nadýchnu sa a  žijú ďalej. Naozaj vieme byť šťastní a radostní len v kontraste k smútku  a bolesti iných? Nie je nám divné, že si často nevieme poradiť sami so sebou, ale vieme úplne presne, ako to mal spraviť ten druhý. Hoci už nemôže, ešte do neho statočne kopneme. No ľudia okolo nás sú zrkadlom nás samých. Keď padáme, prepadáme sa i vrstvami ľudí. Na dne stretneme len tých, ktorí sú sami zlomení, potupení. Aj preto neprijímajme obraz, ako nám ho naservírujú iní, neprichádzajme o emócie, nepristúpme na hru, ale pomôžme.

2.

V domácnostiach často používame  olivový olej. Na výrobu jedného litra olivového oleja potrebujeme  niečo viac ako päť kilogramov olív. Závisí to od konkrétnych odrôd a od času zberu. Ak sú plody nedozreté, obsahujú menej oleja a ich počet na výrobu jedného litra oleja sa zvyšuje. Ale aj prezreté plody znižujú kvalitu výsledného produktu. Existujú rôzne odrody olív. Medzi najlepšie patria odrody s ovocnými tónmi alebo s chuťou artičokov, byliniek a jabĺk. 1600-ročný olivovník nájdeme v Chorvátsku na súostroví Brijuni. Strom dodnes rodí a každý rok na ňom dozrie zhruba tridsať kilogramov plodov. Z nich sa vylisujú necelé štyri litre vzácneho oleja.

3.

Žiarivo biely úsmev je snom mnohých ľudí. Niekto po ňom túži, lebo chce vyzerať lepšie sám kvôli sebe. Iným pomáha v práci v styku s inými ľuďmi. No nie každý sa ním môže pochváliť. Existuje viacero spôsobov, ako môžeme žiarivo biely úsmev získať. Nie vždy sú však prospešné. Jedni používajú bielenie pomocou chémie, iní bieliace pasty. Aby nám zuby zostali čo najdlhšie biele, musíme sa vyhýbať farebným nápojom a jedlám. Negatívne ovplyvňuje bielobu našich zubov aj fajčenie. Ústa po jedle si vypláchnite vodou a umývajte si ich so železnou pravidelnosťou ráno a večer.

4.

Mnohí z nás si radi pochutnajú na broskyniach.  Majú výrazne žltú, oranžovú a po dozretí až červenú farbu. Broskyne obsahujú až osemdesiat percent vody, desať percent sacharidov, aminokyseliny aj vitamíny. Z minerálov majú dostatok železa, vápnika, horčíka, zinku, draslíka, fosforu i sodíka. Obsahujú vysoký podiel karoténov, ktoré majú dôležitý význam pre zdravie očí. Konzumáciou broskýň si zlepšíme krvný obeh, upevníme väzivové tkanivá a pomôžu nám pri chudnutí. Z broskýň sebe i svojim blízkym môžeme pripraviť rôzne neodolateľné dobroty.

5.

Matica slovenská vznikla pod vplyvom tisícročia príchodu vierozvestov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Tomu však predchádzali viaceré neúspešné pokusy. Podarilo sa až v roku tisíc osemsto šesťdesiattri. Matica už v svojich začiatkoch chcela vydávať a rozširovať slovenské časopisy, knihy a umelecké diela. Na to všetko bolo treba nemalé financie, ktoré od štátu neprichádzali. Valné zhromaždenie Matice slovenskej sa konalo štvrtého augusta v Turčianskom Svätom Martine. Zišlo sa vtedy dvakrát viac ľudí, ako vtedy malo mesto obyvateľov. Podľa kronikárov ich mohlo byť štyritisíc až päťtisíc. Bolo to najväčšie národné zhromaždenie Slovákov.

6.

Príjemné chvíle počas behu či prechádzky v prírode nám môže pokaziť poštípanie hmyzom. Včely, osy, komáre, čmeliaky či kliešte zanechávajú v mieste bodnutia jed. Ten môže vyvolať búrlivé negatívne reakcie. Najmenej agresívne sú včely. Bodnú nás iba v prípade, ak sa cítia ohrozené. Ich žihadlo má tvar harpúny a ťažko sa vyťahuje. Sršne a osy sú agresívnejšie a ich žihadlo umožňuje bodať viackrát. Aj bodnutie komárom je nepríjemné, ale alergická reakcia je zriedkavá. Najčastejšie ide o lokálny opuch, modriny a bolestivé hrčky. Alergickú reakciu môžu vyvolať  kliešte. Živia sa krvou a ich zahryznutie a následné výlučky prenášajú aj závažné ochorenia.

7.

Ľudská lenivosť je úspechom pokroku. Keby sme neboli leniví, naši predkovia by nevymysleli koleso, elektrinu, motory, lietadlá, lode a iné veci. Všetky tieto veci  nám uľahčuje prácu a život. Pokrok si však vybral daň v podobe civilizačných chorôb. Aby sme sa im vyhýbali, môžeme tomu predchádzať. Jedným  zo športov, ktoré odbúravajú  stres, je beh. Beh je lacný a dostupný šport. Pri behu neplatia žiadne pravidlá. Pohyb stimuluje vylučovanie látok, ktoré prospievajú nálade, správaniu sa aj spánku.  Vytrvalostný beh okrem odbúravania stresu čistí aj myseľ.

8.

Úspešná cesta k schudnutiu vedie cez dôslednosť a trpezlivosť. Chvíľu potrvá, kým si človek zvykne na pravidelný pohyb. Musí mať správne stravovacie návyky a zbaviť sa nezdravých. Vyprážané jedlá a sladkosti musia ísť bokom. Dôležitý je pohyb a dostatok ovocia  a zeleniny. Obsahujú veľa živín, vlákniny a vody. Prednosť by mali mať nápoje bez kalórií. Správny rytmus tela zabezpečujú tri jedla denne. K želanému schudnutiu nám často môžu dopomôcť aj drobné a jednoduché zmeny.

Knihy a odborné časopisy – rámcové časti :

 Knihy a odborné časopisy – rámcové časti :

- záložka na obálke - informácie  o obsahu, autorovi, vydaných knihách

- obsah - zoznam názvov jednotlivých kapitol s údajmi o stranách

- úvod (predhovor) -autor komentuje obsah knihy, zámer, metódy práce...

- index (register)-menný a vecný- abecedný zoznam mien a termínov v knihe so stranami

- zoznam použitých skratiek

- marginálie (lat. margo- okraj)- stručné poznámky na vonkajšom okraji knihy

- literatúra (bibliografia) -abecedný zoznam použitej literatúry

-resumé-zhrnutie, stručný obsah, výťah odbornej knihy, článku, najčastejšie býva v 1 alebo    viacerých cudzích jazykoch, v odbornej literatúre abstrakt

- použitá literatúra (zoznam bibliografických odkazov) – abecedný zoznam použitej literatúry, v odbornej literatúre sa zvlášť uvádza citovaná literatúra – najlepšie na danej strane pod čiarou.

     &    Ďalšie prostriedky informácií

referát- informuje o diele, snaží sa získať čitateľa, aby si prečítal, zakúpil dielo,

recenzia- analyzuje a hodnotí klady a zápory diela.

     &    Ako spracúvať a uchovávať informácie

Diár - denný zápisník, zapisujeme si pracovné a osobné povinnosti, aktivity, plánujeme

Denník - chronologický zápis zážitkov z predchádzajúceho dňa.

Poznámky vo vlastnej knihe-

1.podčiarkovanie, zakrúžkovanie, zarámčekovanie (aj farebne ), 2.marginálie (poznámky na okraji strany) –stručné heslo, poznámka, 3.operátory - značky

//  dôležité, ? nejasné, nerozumiem, !  zaujímavé, výstižné, O nový problém.

&  Spôsoby záznamu textu

Konspekt ( výťah ) – zaznamenávame v ňom základné údaje, fakty, tvrdenia, definície, vysvetlenia, dôkazy, príklady, praktické využitie nových poznatkov, podstatné informácie.

Je to zhustený, ale presný obsah textu a zachováva jeho logickú štruktúru.

Môžeme využiť grafické zvýraznenie textu -šípky, rámčeky, zakrúžkovanie, podčiarkovanie, značky na okraji...   Dôležité pojmy môžeme zvýrazniť väčším písmom (alebo ich napísať farebne ).môže byť obšírny, môže mať aj podobu podrobnejšej osnovy. Je ľahko a rýchlo čitateľný.

Osnova - najstručnejší a najprehľadnejší záznam obsahu textu. Píše sa v bodoch, heslách, vo vetách (menných ). Obsahuje základné, kľúčové heslá. Podľa nich môžeme ľahko zreprodukovať obsah textu.

Tézy ( sylaby ) - obsah textu ( prednášky, učebnej látky ) je vyjadrený formou ucelených viet, hlavných myšlienok textu. Píšu ich najmä vysokoškolskí učitelia ako pomôcku študentom pri príprave na skúšku alebo autori odborných prednášok pre poslucháčov.

(Poznámka : slovo téza v sg. znamená zásadnú myšlienku, poučku, tvrdenie. )

Anotácia – stručná charakteristika obsahu  knihy, článku, dokumentu, kompaktného disku (CD), videozáznamu... (s uvedením napr. vydavateľstva, roku vydania, príp. ceny, počtu strán..) V súčasnosti sa viac približuje reklame. Popri informovaní často hodnotí, propaguje, pôsobí na cesty.

Stenografia ( rýchlopis ) - metóda zapisovania hovoreného slova, textu v podobe znakov,

znaky sú odvodené od písmen.

Citát – doslovné zaznamenanie uceleného výroku inej osoby.

Voľná citácia – využíva sa v rečníckych a publicistických textoch, pri ktorých sa neuvádza autor či dielo, z ktorých citovaný text pochádza.

Napr. ....Teda zvolajme spolu s Goethem: „Postoj, chvíľa, si krásna!“

Parafráza – voľné prerozprávanie, spracovanie cudzej predlohy. Nevyskytuje sa v odbornej literatúre. Napr. „Konzumujem, teda som....“

Doslovná citácia – doslovne uvedený cudzí  výrok, s bibliografickým záznamom. Graficky sa odlišuje od ostatného textu – napr. použitím úvodzoviek.

Mapa mysle (z angl. pojmové mapovanie)- grafické spracovanie hlavných, najdôležitejších myšlienok cudzieho textu alebo pri príprave na tvorbu vlastného textu.

Brainstorming ( z angl. búrka nápadov) – je to metóda skupinovej práce- tvorivej diskusie, tvoria sa nápady, riešenia, možnosti, námety...

&     Výpisky a výstrižky

Výpisky ( excerpty, excerpovanie ) sa robia na záznamové lístky- kartotečné lístky formátu

A6 ( veľkosť korešpondenčného lístka).Podobne postupujeme pri výstrižkoch. Zloženie:

-v hornej časti udávame nejaké typické heslo- napr. Štúdium, Svetová literatúra, Dejepis, Ústavy sveta....

      -v strednej časti je ucelená myšlienka, doslovný citát, anotácia prečítanej knihy alebo

      článku, môžeme si zapisovať aj vlastné postrehy, nápady, myšlienky múdrych

      -v dolnej časti je bibliografický zápis prameňa, z ktorého sme čerpali - kniha, časopis...

Kartotéka, lístkovnica má byť prehľadná, systematická, jednoduchá.

http://www.oskole.sk/?id_cat=122&rocnik=3&clanok=11528

Moderna a avantgarda

Literárna moderna

-pod pojmom moderna rozumieme nové, moderné, netradičné smery v umení na rozhraní 19. storočia.
-najvýznamnejšie z nich boli symbolizmus, dekadencia a impresionizmus
-ich vznik podnietila kríza kapitalizmu, čo vyvolalo v umelcoch totálne sklamanie z vtedajšej doby a túžbu umelcov vniesť do umenia niečo nové
-všetky smery zjednocuje dôraz na vnútro, čiže na autorský subjekt
-literatúra je posunutá do nových polôh, ktorými sú subjektívnosť, fantázia, zmyslovosť, imaginácia.
-niektorými zložkami súvisia tieto smery s romantizmom (napr. fantázia)

Symbolizmus – vznik: Francúzsko,
-neopisuje priamo, ale používa rozličné obrazy, symboly
-symbol môže znamenať smútok, samotu, slobodu... (depresívne pocity u básnikov prevládali)
-vytvoril voľný verš. Básnici kládli veľký dôraz na hudobnosť, eufonickosť verša
-Charles Baudelaire - Kvety zla  a  Jean Arthur Rimbaud - Iluminácie.

Impresionizmus – vznik: Francúzsko
-charakterizuje bezprostrednosť, spontánnosť, citovosť, sugestívnosť
- jazyk je lyrický a bohatý na básnické prostriedky, dôraz na zmyslové vnemy (hudobnosť, melodickosť...)
- P. Verlaine: Básnické umenie

Ch. Baudelaire: Človek a more

Dekadencia - vznik: Francúzsko, 19 st.
- s  provokatívnou obľubou siaha k tabuizovaným témam – erotika, morbidita, poetizácia zla a násilia, neúctivý vzťah k Bohu, oslava Satana a kultu smrti
Ch. Baudelaire: Kvety zla

Parnaizmus – vznik: Francúzsko, koniec 19. st.
-snaženie o dokonalú krásu lit. diela, bez spätosti básne so spoločenskou realitou (poslaním nie je zobraziť reálny svet a jeho problémy)
-ideál krásy – antická literatúra

Dekadencia: Vzniká v 80 rokoch 19. storočia. Objavuje sa hlavne v poézií a znamená opustenie tradícií. Predstaviteľ Charles Baudelaire. Začiatkom 20. storočia dekadencia znamená presadzovanie myšlienky, tzv. čistého umenia (nie je nikdy ničím ovplyvnené).  

Cez  poéziu hľadali nové priestory neskutočne v sne. Svoje námety čerpali z mystiky a náboženstiev. Veľkú úlohu zohráva sugescia a evokácia (vyvolávanie). V básňach často využívali zvukové efekty (hudobné). Využívali rytmus, združovanie predstáv a voľný verš. Roku 1884 vznikol termín prekliati básnici. Pod tento termín sa združovali predstavitelia symbolizmu. Tento termín vytvoril Paul Verlaine → napísal knihu Prekliati básnici. Žili bohémskym životom, odmietali meštiacku morálku, cítili sa nepochopení akoby prekliati. K týmto predstaviteľom patrí: Tristan Corbier, Jean Atthur Rimbaud Charles Baudeleire,  Edgard Allan Poe – Američan, ktorý písal v období romantizmu, ale jeho poézia má znaky symbolizmu.  

Charles Baudelaire  

Narodil sa a zomrel v Paríži. Prežil zložité detstvo. Bol týraný z pozície otca. Odmietol dráhu diplomata a rozhodol sa venovať umeniu. V jeho tvorbe ho značne ovplyvnil Edgard Allan Poe. Vo svojich básňach využíval hlavne motívy nepochopenia.

V básni Albatros opisuje túžbu umelca po slobode. Nemožno z básnika vyjadrovať svoje myšlienky. V rámci spoločnosti vyjadruje cez posádku na lodi a chytí albatrosa v rámci svojej zábavy. Ďalšia báseň Mrcina – spoločnosť prirovnáva k mrcine (zdochline). Ostro kritizuje spoločenskú morálku, neschopnosť prijať kritiku a poukazuje na úpadok spoločnosti, keď nenastane zmena. Tieto básne aj iné vyšli v básnickej zbierke Kvety zla – keďže veľmi pobúrila verejnosť, prinieslo mu to zákaz tvorenia do dokonca súd. Je to reakcia na parnasizmus  (bojoval pre statickosť a opisnosť) – negoval ho.

Báseň Súvislosti: využíva synestéziu: spojenie viacerých vnemov : ostrá vôňa, sladká vôňa

Človek a more: paralela :hlbiny oceána a ľudskej duše, impresionizmus

  

Jean  Arthur Rimbaud  

Bol nepokojnej povahy. Jeho básnický svet sa pohybuje od realistických motívov po symbolistické verše. Zo začiatku ho ovplyvnil romantizmus (hlavne Hugo), neskôr Baudelairova tvorba. Základ jeho tvorby tvoril senzualizmus (zdroj poznávania – zmysle a pocity, základ poznávania skutočnosti – city, pocity, zmyslové vnímanie). Poézia bola plná vzdoru proti útlaku, klamstvu a pretvárke. Vyskytujú sa tu aj sociálne motívy, opisy prírody.

Zbierky: Pobyt v pekle, Básne, Iluminácie.  

Báseň v próze: ZORA: prostredníctvom lyrických opisov prírody zachytáva duševné rozpoloženie, je písaná neviazanou rečou, využíva však metafory, epitetá...

Paul Verlaine  

Patrí medzi zakladateľov symbolizmu knihou Priekliati básnici. Básnická zbierka Saturumské básne – tu využíva poetické princípy parnasizmu a značný vplyv Baudelairovej tvorby. Jeho básne vyvolávajú silné citové zážitky a zmyslové vnímanie, ktoré vyplávajú z poznávania krajiny a jeho obdivu k nej. Využíva motívy lásky, smútku a túžby. 

Literárna avantgarda
- týmto termínom sú označované viaceré protitradičné umelecké smery
- odmieta sociálnu nespravodlivosť, charakteristické je združovanie do spolkov, voľa k experimentovaniu

Futurizmus – 1. štvrtina 20 st.
- odmietanie zaužívaných noriem, konvencií a trvalých hodnôt spoločnosti
- obdivovanie techniky a mestskej civilizácie, asociácie, voľný verš, bez interpunkcie
- Filippo Tommaso Marinetti – autor Manifestu futurizmu

Kubizmus - princíp kubizmu spočíva v jeho priestorovej koncepcii diela, predmet nezobrazuje len z jedného uhla, ale z mnohých uhlov súčasne.

Kubofuturizmus – prelínanie časových rovín a kladenie dôrazu na grafickú podobu textu, nadchýnanie dynamikou

 Apollinaire – Kaligramy (bás. zb., kt. tvoria básnické obrazy vytvorené pomocou tlačovej techniky a usporiadanie textu sa uskutočňuje s estetickým zámerom do rôznych tvarov podľa obsahu básne, napr. holubica, Eiffelova veža, kravata)

V.V.Majakovskij – Kúpeľ (satirická hra, v kt. autor útočil na malomeštiakov)

Dadaizmus – vznik: Francúzsko, prvá pol. 20 st.
-Tristan Tsara – Manifest dadaizmu
-reč básnikov je podobná reči detí, svet zobrazujú cez detský pohľad

Imaginizmus – zdôrazňovali prirodzený výraz, ostrý obraz s detailmi
- S. A. Jesenin – Krčmová Moskva (zb. básni z jeho chuligánskeho obdobia)

Surrealizmus – um. smer, založený na snahe spontánne a bez rozumovej kontroly vyjadrovať to, čo sa deje  v ľudskom podvedomí – sen, fantázia, Salvatore Dalí
-André Breton – Manifest surrealizmu

Expresionizmus - vznik v Nemecku, ich-forma, bezvýchodiskovosť, ťaživé témy, revolta, polarita postáv...

Avantgarda

 Apollinaire - Vedúcou osobnosťou avantgardy 20. storočia, ktorý do literatúry vnáša moderný lyrizmus. Po celý svoj život sa zaujímal o nevšedné zvyky národov a spoločenstiev (Rómov,, komediantov).

Najvýznamnejšia básnická zbierka Alkoholy. Využíva v nej humor, iróniu, melancholickosť a poetickosť. Z kompozičného hľadiska je to reťaz rozličných dojmov, videní, postrehov a citových nálad. Základná črta je odmietanie prírodných a civilizačných motívov. Pohráva sa s citmi tak, aby vyvolávali rozporuplné nálady. V zbierke je veľa obrazov neskorého leta, jesene, bývalých lások, opustených rúk, vodných prúdov, plynutia času, blúdenia, tieňov a znovuzrodenia. Básnický slovník je veľmi bohatý, využíva hovorový jazyk, ľudové výrazy, technické termíny, fotografické názvy, neologizmy (nové slová) a archaizmy (zastaralé slová).  Najvýznamnejšia báseň z tejto zbierky je Pásmo: reťazec rozličných dojmov, videní, postrehov a citových nálad. Pásmo  neopakovateľne vyjadrilo dramatický rytmus modernej doby, vytvorilo rámec, do ktorého básnik vniesol svoj životný pocit. ,,Ako na kubistickom obraze“ má každé slovo a myšlienka svoje miesto. Využitie farieb a farebnosti v Pásme má významové poslanie, vzbudzuje emócie, predstavy, lyrické nálady spoločne s predmetmi, lenže tie sa v texte ,,presadzujú“ svojou funkčnosťou. Ústredná téma sa rozvíja do vedľajších a tie sa postupne osamostatňujú do nových celkov. Zbierke Alkoholy nechýba popri poetickosti      a melancholickosti ani humor, irónia, ba až groteska. Apollinaire v Pásme dáva súčasnosti nečakanú vlastnosť, všednosť obyčajného dňa má svoju fantazijnosť a čaro. Takto videný deň poskytuje možnosť návratov do detstva už nie so smútkom za jeho nenávratnosťou, ale s túžbou a obdivom hľadať i nachádzať nový ideál, ktorý ľudí spojí. Kompozícia a atmosféra Pásma vyvolávajú predstavu ,,filmovej montáže“.

Základnou črtou Alkoholov je obmieňanie prírodných a civilizačných motívov, pohrávanie sa s nimi tak, aby vyvolávali rozporuplné nálady. V Alkoholoch je veľa obrazov neskorého leta, jesene, bývalých lások, blúdení, tieňov a znovuzrodenia. Básnický slovník zbierky je bohatý a nechýbajú v ňom hovorový jazyk, ľudové výrazy, technické termíny, topografické názvy, neologizmy, či nečakané archaizmy. Báseň nemá strofickú výstavbu, autor nepoužíva interpunkciu. Je to akýsi lyrický cestopis kde prechádza z jednej témy na druhú, píše o svojich zážitkoch z ciest, spomína na miesta, ktoré navštívil.

Básnické prostriedky:

Metafora:
pastierka Eiffelka, bľačí ti to stádo mostov

Dynamika:
milujem pôvaby tejto priemyslovej ulice

Farby:
modro – biela, červenkastá, bledý

Neologizmus:
aeroplán, hangáre

Hyperbola:
všetky okná, milióny lastovíc

Prírodné prvky:
lastovičky, papagáje, havrany, kolibríky, pávy, holubice, fénix

Termíny:
emigranti

Prirovnanie:
žil si sťa streštenec

Slang:
putiky, krámy

Cudzie slová:
restaurant

Personifikácia:
ráno do okien kuká

Ivan Krasko ( 1876 – 1958)

-         Janko Cigáň - pseudonym

-         Vlastným menom Ján Botto

-         Nar. v Lukovištiach, stredoškolské štúdium v Rumunsku, chem. fakulta v Prahe.

-         Takmer celú mladosť žil mimo územia Slovenska, hoci mal veľmi vrúcny vzťah k matke a domovu,     čo sa odrazilo aj v témach jeho tvorby.

-         Neskôr bol zamestnaný v priemysle v Čechách a bol na fronte prvej svetovej vojny

-         Po vojne pracoval ako štátny úradník v BA, angažoval sa aj politicky – bol poslancom

-         Písal lyrické básne, aj básne v próze.

-         Prekladal diela rumunského a nemeckého symbolizmu.

-         svojimi dvoma básnickými zbierkami utvoril novú etapu v slovenskej novodobej lyrike. Vo svojich veršoch reagoval na sociálny a národnostný útlak. Uverejňo­val ich  v Slovenských pohľadoch. Jeho verše sa zakladajú na opravdivom osobnom zážitku a na úspornom výraze.

-         vo svojom básnickom diele uskutočňoval viaceré zobrazovacie postupy pri stvárňovaní skutočnosti.     Z impresionizmu si osvojil zmysel pre vyjadrenie farebnosti sveta, zachytenie tieňohry.

-         jeho poézia stojí na rozhraní medzi Hviezdoslavovským veršom a voľným veršom. Oslabuje sa rytmická funkcia rýmu, členenie verša na dve časti.  

TVORBA:

Bás. zb.: Nox et solitudo (Noc a samota)
Motívy smútku a samoty, motív ženy je vznešený, bez irónie.V tejto z. sa lyricky subjekt nevie vyrovnať s pocitom vlastnej viny a s nenaplnením osobnej túžby po harmóniiRealita i človek zraňujú básnika ( motív obnaženej vlastnej hrude, motív chladnej ruky)

- názov obsahuje základné postoje moderného básnika: Noc a samota. Svojho ly­rického hrdinu, ktorý je totožný s básnikovou osobnosťou umiestnil do ovzdušia „búrnej, tmavej noci" a samoty. Jeho poézia vznikala ďaleko od domova, preto sa v nej často vynárali spomienky na rodný kraj a najdrahšiu bytosť - na matku. Jeho básnický svet je jednotný. Patrí doňho ľúbostný cit, príroda, úvahy nad vlastným ľudským osudom i reflexie o národe, ľudstve, pozemskom bytí a nadosobnom svete.

Kraskova poézia vznikala ďaleko od domova. Preto sa v nej vynárali často spomienky na rodný kraj           a najdrahšiu preňho bytosť - na matku, ako to vyplýva aj z tohto úryvku básne Vesper dominicae (Nedeľný večer). „Tam niekde v diaľke si domy čušia. v čierňavých horách Z tých v jednom iste dedinka biela ustarostená túli sa k zemi matička moja pokojná, tichá. samotná sedí V nej starodávne pri starom stole vážneho vzhľadu“  Krasko neopisuje fakty objektívnej skutočnosti, ale vyjadruje ich cez svoju vlastnú dušu, čiže: všetko podrobuje osobnému pohľadu. Kraskov básnický svet je jednotný. Patrí doňho ľúbostný cit (Plachý akord), príroda (Topole, Zmráka sa), úvahy nad vlastným ľudským osudom (Quia pulvis sum = Pretože som prach), i reflexie o národe, ľudstve, pozemskom bytí a nadosobnom svete.

Dôležité miesto tu zaujíma:

Báseň  JEHOVAH.

- Spoločenská lyrika

Krasko v nej vyslovuje ostrú kritiku na politiku tzv. pasivity v predvojnovom slovenskom živote. Rámec básne tvoria biblické motívy – starozákonné (Jahve – Boh, ktorý je spravodlivý, trestajúci, nie milosrdný), ale jej obsah je historicky konkrétny: maďarizácia, rušenie slovenských gymnázií,

Prvky modlitby, autor zvoláva kliatbu , pomstu na svoj národ – ak ostane aj naďalej pasívny,

-         je to zúfalý výkrik hrôzy nad hynutím národa vychádzajúci z vnútra človeka. Privoláva najhoršie rany na tento národ, ak nepremôže svoju slabosť vlastnými silami. To je postoj kontrastujúci s názorom staršej generácie.

Vesper dominicae - Nedeľný večer

Z impresionizmu si osvojil zmysel pre vyjadrenie farebnosti sveta, zachytenie tieňohry a rozličných farebných kontrastov (čierňavé hory, dedinka biela...)

Má znaky deskriptívnej – opisnej lyriky: básnický opis dejov, stavov v prírode sa spája s úvahovými časťami

- spomienky na rodný kraj a najdrahšiu bytosť - na matku,

-         TOPOLE:

-         Osobná =intímna lyrika

-         Zachytáva citové rozpoloženie lyrického hrdinu, zachytáva jeho vnútorný svet

-         Text básne vzniká na základe asociatívnosti – napr. pohľad na topole vyvolá rad predstáv a autor zachytí, čo všetko v ňom obraz topoľov vyvoláva: vysoké, bez lístia, bez žitia...

Zbierka Verše – písané prevažne formou sonetu, využíva tu už aj motívy, ktoré alegorizujú (démon, pustovník, otrok čierny hosť) a tie, ktoré symbolizujú(sloboda, obeta, odriekanie).

·                       v tejto zbierke ďalej rozvíjal hlavné motívy svojej poézie. Aj tu je v popredí ľúbostný zážitok. Zodpovedne sa zamýšľal nad svojím miestom vo svete, prekonával pasívny postoj lyrického hrdinu ku skutočnosti i jeho vnú­tornú rozorvanosť. Stále viac si uvedomoval hodnoty života, čo sa prejavilo              v básňach. Preto sa aj jeho osobné smútky menili na žiaľ celonárodný a sociálnej povahy.

·                       táto zbierka je venovaná snúbenici, mala veľký úspech. Básnik hľadá vý­chodisko  z krízy, pomáha mu pri tom citové uspokojenie, obraz domova, ktorý si básnik privoláva je odlišný od pokojnej idyly,          je nabitý energiou revolty, ná­ladami vzbury, vnímaním nového oslobodzujúceho činu.

·                       Aj tu je v popredí ľúbostný zážitok. Má však viac významových polôh ako v prvej zbierke. Na jednom z jeho pólov je ľútosť za dávnymi láskami a pocit akéhosi vyrovnania (v básni Askéti sa napr. hovorí: „Dnes sme už pokojní, samota žiadneho smútku už nemá. „Minulosť mŕtva je, budúcnosť prázdna a nemá.", kým druhý pól je neobyčajne svieži a otvorený voči budúcnosti. Vyplýva to napr. aj                        z poslednej strofy básne Pieseň, kde nachádzame tieto verše: „Neveril, a neveriaci mnohé skúsi ... Srdce rozbil v drobné kusy;  ale život - žiť sa musí  pre človeka.  

Ivan Krasko si stále viac uvedomoval nadosobné hodnoty života (vyjadril to napr. v básni Život). Preto sa aj jeho osobné smútky menili na žiaľ celonárodnej a sociálnej povahy.

Básne: Otcova roľa, Baníci

Lyrický hrdina tu má objektívnu spoločenskú funkciu. Hľadá riešenie sociálnej situácie          v prospech celku

- v básni Baníci sa opiera o autorovu reálnu nádej, že napriek ťažkým pomerom, v ktorých žil slovenský ľud pred prvou svetovou vojnou, príde raz éra slobody pre tie spoločenské vrstvy, ktoré v minulosti najviac trpeli sociálnym a národným útlakom. Je to symbolický príbeh                            o pokú­šaní démonom, ale vernosť človeka k ľudom práce premôže démona a dáva človeku (básnikovi) zmysel života.

-  Otcova roľa - v tejto básni vyjadruje svoje primknutie sa k ľudu, k jeho sociálnym tradíciám a hodnotám. Táto báseň je akoby výčitkou vedomia básnika, ktorý odišiel  "z otcovej role" -   z rodnej vlasti.

- Život - jedna z radostnejších básní, uvedomuje si krásy života, jeho osobné smútky sa menia na chuť pasovať sa so životom a jeho nástrahami.

Znaky symbolizmu:

topoľ - symbol pesimizmu, tragického životného pocitu,

noc - bezvýchodiskovosť,

otcova roľa - rodný kraj Ivan Krasko uskutočňoval vo svojom básnickom diele viaceré zobrazovacie postupy pri stvárňovaní skutočnosti.

Z impresionizmu si osvojil zmysel pre vyjadrenie farebnosti sveta, zachytenie tieňohry    a rozličných farebných kontrastov („Je šedé nebo" ..."Atrament ešte čerstvý, rudý ...").  V porovnaní s predchádzajúcimi básnickými školami sa takmer úplne vzdal inverzie (obrátený poriadok slov). Používal prirodzený slovosled. Z toho vyplynula aj zhoda medzi rytmickou a vetnou výstavbou verša.

http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=58755

Polakovičová a kol.: Lit.III, 2012