Vety podľa zloženia

1.) JEDNODUCHÁ VETA

A) holá - tvorí ju len jedno základné gramatické jadro : podmet (vyjadrený alebo nevyjadrený) a prísudok,        

 napr.:  Dievča číta. (vyjadrený podmet)  

            Číta. (nevyjadrený podmet) 

B) rozvitá - okrem podmetu a prísudku má aj vedľajšie t.j.  rozvíjacie vetné členy,

napr.:  Pekné dievča číta novú knihu.

2.) SÚVETIE

  A) jednoduché- obsahuje dva prisudzovacie sklady

I. priraďovacie - je spojením dvoch významovo a  gramaticky rovnocenných viet,  ktoré sú k sebe voľne priradené pomocou priraďovacích spojok alebo bezspojkovo, a ktoré môžu existovať aj samostatne.                           
 Patria sem súvetia:                             

 zlučovacie  -   spojenie dvoch jednoduchých rovnocenných viet, ktoré vyjadrujú deje                                                   súčasné alebo nasledujúce za sebou, 

-          spojky: a, i, aj, ani, tu – tu, vše – vše, jednak – jednak, najprv – potom

            napr.:  Kladiem otázky a hľadám na ne odpovede.                             

 stupňovacie -  spojenie dvoch jednoduchých rovnocenných viet, z ktorých druhá je obsahovo dôležitejšia než prvá,    

 -         spojky: ba, ba i, ba aj, ba ale, nielen – ale aj, ba – naopak

           napr.: Kladiem otázky, ba hľadám na ne aj odpovede.                             

 odporovacie   -   spojenie dvoch jednoduchých rovnocenných viet, pričom si tieto vety  navzájom odporujú,

-     spojky: ale, no lež, lenže, avšak, ale predsa, a jednako, napriek tomu

       napr.:  Kladiem otázky, avšak odpovede na ne nehľadám.                               

 vylučovacie  -   spojenie dvoch jednoduchých rovnocenných viet, ktoré sa obsahovo navzájom vylučujú          -     spojky: buď, alebo, či, buď – buď,  alebo – alebo, buď -  alebo

    napr.:  Buď kladiem otázky, alebo odpovede dostávam bez opýtania.                               

 dôvodové -   spojenie dvoch jednoduchých rovnocenných viet, z ktorých druhá uvádza dôvod prvej vety,    -     spojky: veď, keď, však, avšak, totiž, ináč

    nap.: Kladiem otázky, ináč nenájdem odpovede.                             

 dôsledkové  -    spojenie dvoch jednoduchých rovnocenných viet, z ktorých prvá vyjadruje dôvod a druhá dôsledok,

-      spojky: preto, tak, teda, a tak, a preto, a teda

       napr.:  Kladiem otázky, a preto dostávam odpovede.    

II. podraďovacie  -  je spojením dvoch významovo nerovnocenných viet, pričom vedľajšia veta rozvíja niektorý vetný člen hlavnej vety,

                              - vedľajšia veta zastupuje chýbajúci člen hlavnej vety, preto máme toľko vedľajších viet koľko vetných členov,

                              - vety v podraďovacom súvetí sa spájajú pomocou podraďovacích   spojok alebo pomocou zámen,

                             -   podraďovacie spojky: že, keď, aby, lebo,  keďže, pretože -    spájacie výrazy: kto, čo, aký,  ktorý, čí, koľký, ako, kedy, prečo

Patria sem:                             

vedľajšia veta podmetová   - Kto sa náhli, ten sa prenáhli.                             

 vedľajšia veta prísudková  - Nie som ten, za koho ma pokladáš.                             

 vedľajšia veta predmetová - Sľúbila, že dnes príde k nám.                             

 vedľajšia veta prívlastková - Kúpila si šaty, ktoré sa jej páčili.                             

vedľajšia veta príslovková  - miesta :   Nechoď tam, kde je to zakázané.                                                                             

                                              - času :        Prišiel vtedy, keď ho potrebovali.

                                             - spôsobu :   Urobil to tak, ako mu prikázali.                                                                                        

                                             - príčiny:      Neprišiel tam, lebo bol chorý.

 vedľajšia veta  doplnková  -   Počula ho,  ako hrá na gitare. 

B) zložené

Zložené súvetie sa môže skladať:

- z jednej hlavnej vety a aspoň dvoch vedľajších viet,

- z dvoch hlavných viet a jednej alebo dvoch vedľajších viet,

- z niekoľkých hlavných viet.

 Napr.:

Staral sa o ženu po bratovi, veď ju mal rád, ale nechcel jej to dať najavo. (H1+H2+H3)

Hneď si budú myslieť, že bohviečo chce, a že sa azda natíska. (H1+V1+V2)

Nevedel, čo sa doma robí, a privyknutý bol celý deň po horách sliediť. (H1+V1+H2)

Obrátil sa k žene, ktorá na potoku vodu načierala a pýtal sa jej, kde sa podel kaštieľ pána Aduša. (H1+V1+H2+V2)                        

                                                                                                        

       Evka O.
 Péteryová,O. a kol.:Zbierka úloh zo slovenského jazyka, DIDAKTIS Bratislava 2004,  ISBN 80-85456-91-5

http://referaty.aktuality.sk/,