Vetný
člen je
stavebná jednotka vety.
Je to časť vety, ktorá je k inej časti vety v syntagmatickom
vzťahu závislosti. Výrazovou bázou vetných členov sú
plnovýznamové slovné druhy (podstatné
mená, slovesá, prídavné
mená, číslovky, príslovky)
a slovný druh, ktorý tieto plnovýznamové slovné druhy zastupuje
alebo odkazuje na predmety, javy a príznaky a to
sú zámená.Neplnovýznamové
slová ako predložky, spojky a častice nie
sú vetnými členmi. Vetné členy sú navzájom spojené skladmi.
Delenie
vetných členov :
Delenie
1
- Základné (hlavné) vetné členy:
- Rozvíjacie (vedľajšie) vetné členy:
- (3) predmet –rozvíja sloveso
- Podľa zhody v páde ho delíme na priamy, nepriamy a viacnásobný
- (4) príslovkové určenie – rozvíja sloveso, prídavné meno alebo príslovku
- Miesta, času, spôsobu, príčiny a viacnásobné príslovkové určenie
- (5) prívlastok – rozvíja podstatné meno
- (6) doplnok – má zvláštne postavenie, viaže sa naraz k dvom vetným členom. Poznáme podmetový (napr. Otec prišiel unavený.) alebo predmetový (napr. Otca sme našli unaveného.) doplnok.
Delenie
2
Delenie
3
- Jednoduché vetné členy (holé vetné členy) - spravidla len jedno pomenovanie (napr. strom, povedal by som)
- Zložené vetné členy (rozvité vetné členy) - navzájom sa dopĺňajúce rôznorodé časti (napr. veľa papiera, prestať hovoriť), inými slovami vetné členy spojené určovacím skladom
- Viacnásobné vetné členy - rovnocenné časti vystupujúce voči súvzťažnému komponentu ako celok (napr. deti a dospelí, pekný a mladý)
Delenie
4
- Vetné členy vyjadrené vetne - vetným členom je podradená vedľajšia veta
- Vetné členy vyjadrené nevetne (člensky) - ostatné
Péteryová,O. a kol.:Zbierka úloh zo slovenského jazyka, DIDAKTIS Bratislava 2004, ISBN 80-85456-91-5
Majka
Dz.
Príspevok je prehľadne spracovaný, Majka však nevysvetlila delenie 2. Chýbajú mi príklady na jednotlivé vetné členy a použité zdroje.
OdpovedaťOdstrániť