1.)
JEDNODUCHÁ VETA
A)
holá - tvorí ju len jedno
základné gramatické jadro : podmet (vyjadrený alebo nevyjadrený)
a prísudok,
napr.:
Dievča číta. (vyjadrený podmet)
Číta.
(nevyjadrený podmet)
B)
rozvitá - okrem podmetu a
prísudku má aj vedľajšie t.j. rozvíjacie vetné členy,
napr.:
Pekné dievča číta novú knihu.
2.)
SÚVETIE
A)
jednoduché-
obsahuje dva prisudzovacie sklady
I.
priraďovacie -
je spojením dvoch významovo a gramaticky rovnocenných
viet, ktoré sú k sebe voľne priradené pomocou
priraďovacích spojok alebo bezspojkovo, a ktoré môžu
existovať aj samostatne.
Patria
sem súvetia:
zlučovacie -
spojenie dvoch jednoduchých rovnocenných viet, ktoré vyjadrujú
deje
súčasné alebo nasledujúce za sebou,
-
spojky: a, i, aj, ani, tu – tu, vše – vše, jednak – jednak,
najprv – potom
napr.:
Kladiem otázky a hľadám na ne odpovede.
stupňovacie -
spojenie dvoch jednoduchých rovnocenných viet, z ktorých
druhá je obsahovo dôležitejšia než prvá,
-
spojky: ba, ba i, ba aj, ba ale, nielen –
ale aj, ba – naopak
napr.:
Kladiem otázky, ba hľadám na ne aj odpovede.
odporovacie -
spojenie dvoch jednoduchých rovnocenných viet, pričom si
tieto vety navzájom odporujú,
-
spojky: ale, no lež, lenže, avšak, ale predsa, a
jednako, napriek tomu
napr.:
Kladiem otázky, avšak odpovede na ne nehľadám.
vylučovacie
- spojenie dvoch jednoduchých rovnocenných viet, ktoré
sa obsahovo navzájom vylučujú -
spojky: buď, alebo, či, buď – buď, alebo –
alebo, buď - alebo
napr.:
Buď kladiem otázky, alebo odpovede dostávam bez opýtania.
dôvodové -
spojenie dvoch jednoduchých rovnocenných viet, z
ktorých druhá uvádza dôvod prvej vety, -
spojky: veď, keď, však, avšak, totiž, ináč
nap.:
Kladiem otázky, ináč nenájdem odpovede.
dôsledkové
- spojenie dvoch jednoduchých rovnocenných viet,
z ktorých prvá vyjadruje dôvod a druhá dôsledok,
-
spojky: preto, tak, teda, a tak, a preto, a teda
napr.:
Kladiem otázky, a preto dostávam odpovede.
II.
podraďovacie - je spojením
dvoch významovo nerovnocenných viet, pričom vedľajšia veta
rozvíja niektorý vetný člen hlavnej vety,
-
vedľajšia veta zastupuje chýbajúci člen hlavnej vety, preto máme
toľko vedľajších viet koľko vetných členov,
-
vety v podraďovacom súvetí sa spájajú pomocou podraďovacích
spojok alebo pomocou zámen,
-
podraďovacie spojky: že, keď, aby, lebo, keďže, pretože
- spájacie výrazy: kto, čo, aký, ktorý,
čí, koľký, ako, kedy, prečo
Patria
sem:
vedľajšia
veta podmetová - Kto sa náhli, ten sa prenáhli.
vedľajšia
veta prísudková
- Nie som ten, za koho ma pokladáš.
vedľajšia
veta predmetová -
Sľúbila, že dnes príde k nám.
vedľajšia
veta prívlastková -
Kúpila si šaty, ktoré sa jej páčili.
vedľajšia
veta príslovková - miesta
: Nechoď tam, kde je to
zakázané.
-
času :
Prišiel vtedy, keď ho potrebovali.
- spôsobu :
Urobil to tak, ako mu prikázali.
- príčiny:
Neprišiel tam, lebo bol chorý.
vedľajšia
veta doplnková - Počula
ho, ako hrá na gitare.
B)
zložené
Zložené
súvetie sa môže skladať:
-
z jednej hlavnej vety a aspoň dvoch vedľajších viet,
-
z dvoch hlavných viet a jednej alebo dvoch vedľajších viet,
-
z niekoľkých hlavných viet.
Napr.:
Staral
sa o ženu po bratovi, veď ju mal rád, ale nechcel jej to dať
najavo. (H1+H2+H3)
Hneď
si budú myslieť, že bohviečo chce, a že sa azda natíska.
(H1+V1+V2)
Nevedel,
čo sa doma robí, a privyknutý bol celý deň po horách sliediť.
(H1+V1+H2)
Obrátil
sa k žene, ktorá na potoku vodu načierala a pýtal sa jej, kde sa
podel kaštieľ pána Aduša. (H1+V1+H2+V2)
Evka
O.
Péteryová,O. a kol.:Zbierka úloh zo slovenského jazyka, DIDAKTIS Bratislava 2004, ISBN 80-85456-91-5
